Klub 500 podporuje tradičné poľnohospodárske podniky a vyzýva k ochrane ich práv. Uviedol to na tlačovej besede predseda Klubu 500 Vladimír Soták na margo špekulácií s agrodotáciami v posledných mesiacoch, za účasti zakladateľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD) Daniela J. Kratkeho a výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora.
Predstavitelia Klubu 500 upozorňujú na problémy v slovenskom poľnohospodárstve. Podľa člena klubu a zakladateľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD), ktoré hospodári na 30-tisíc hektároch pôdy, Daniela J. Kratkeho, však veľa problémov spôsobujú práve drobní roľníci, ktorí proti situácii v poľnohospodárstve protestujú.
Nekalým praktikám čelia najmä väčší hráči
"V Klube 500 sa združujú vlastníci spoločností, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnancov, pričom nejde len o priemyselnú výrobu. V našich radoch sú aj vlastníci veľkých družstiev, ktoré sa pri podnikaní často stretávajú až s kriminálnymi praktikami zo strany konkurentov a rôznych špekulantov," priblížil Soták.
Nekalým praktikám zo strany špekulantov v drvivej väčšine podľa Sotáka čelia práve väčší, tradiční hráči v agrobiznise. "Nie je však neobvyklé, že sa s nimi stretávajú aj menší farmári," zdôraznil Soták.
Daniela J. Kratkeho podľa jeho slov mrzí, že ostatná diskusia o nekalých praktikách v poľnohospodárstve práve na veľké agrospoločnosti vrhla obvinenia z nekalých praktík, zatiaľ čo realita je presne opačná. Farmári podľa neho nie sú malí a veľkí, ale tí, ktorí zákon dodržiavajú a ktorí zákon nedodržiavajú.
Základ položila kolektivizácia
"Pre médiá sú zaujímavé emotívne príbehy malých farmárov, ktorí sú utláčaní veľkými skupinami, mafiánmi a neviem kým ďalším. Pod návalom tých emócií sa stráca podstata problému v slovenskom poľnohospodárstve," povedal Kratky. Tou podstatou je podľa neho to, že drobní farmári si častokrát nárokujú pôdu, na ktorú nemajú nárok.
Situáciu vysvetlil tým, že základ pre slovenské poľnohospodárstvo položila kolektivizácia, na základe ktorej tu vznikali veľké tradičné družstvá. Tieto podľa Kratkeho aj po zmene režimu naďalej fungovali bez problémov, až kým neprišli drobní roľníci, ktorí si začali nezákonne nárokovať pôdu, na ktorej pôsobili tieto tradičné družstvá.
"Do tohto nerušeného stavu nám vstupujú desiatky rôznych nelegálnych nárokov samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí tie nelegálne nároky prezentujú za legálne. To spôsobuje následne konflikty. Robia úkony, ktoré sú mimo rámec zákona," dodal.
Najväčšie problémy
Najväčším problémom, s ktorým sa slovenskí farmári stretávajú, sú podľa Kratkeho neurčité vlastnícke vzťahy k pôde, prípadne nerešpektovanie legálneho vlastníctva zo strany jednotlivých špekulantov. "Vzťahy k pozemkom sú rozdrobené neuveriteľným spôsobom, na jednu parcelu existuje v priemere 11 vlastníkov. Na území celej republiky tak hovoríme o 98 miliónoch vlastníckych vzťahoch k 8,8 miliónom pozemkov," priblížil Kratky.
Veľké družstvá podľa Kratkeho obhospodarujú pozemky, na ktoré majú nájomné zmluvy. Rozdrobenosť a nejasné vzťahy sú však živnou pôdou pre rôznych špekulantov a podvodníkov.
"Stretávame sa napríklad s tým, že osoba doručuje výpovede družstvu v mene prenajímateľov, ktorí ani nevedia, že za nich niekto koná. Ďalším častým javom je, že si jeden zo spolumajiteľov parcely vyberie časť poľa, ktoré považuje za vlastné a ohradí si ho, alebo na ňom začne hospodáriť bez toho, aby sa dohodol so zvyšnými vlastníkmi, či družstvom, ktoré má pôdu v nájme," dodal Kratky. Družstvám tak podľa neho vznikajú nemalé škody a narúšajú sa dlhodobé vzťahy a plány.
Nečítajú zákon
Problémy však spôsobujú aj malí roľníci. Ako príklad Kratky uviedol situácie, kedy si títo drobní roľníci nesprávne vyložia zákon. Klasickou situáciou podľa neho je príklad, kedy má pôdu v prenájme veľké družstvo a túto pôdu odkúpi drobný farmár, ktorý si ju automaticky a bez upovedomenia nájomcu nárokuje. Podľa Kratkeho však neberie do úvahy to, že podľa zákona nájomná zmluva zmenou vlastníka nezaniká.
Je to podľa neho spôsobené aj tým, že drobní roľníci sa púšťajú do sporov o pôdu bez toho, aby sa čo i len poradili s právnikmi. Pripomenul dokonca kritiku Vidieckej platformy, ktorá podľa neho považuje za absurdné, že si veľké družstvá platia tímy právnikov. Kratky však považuje za absurdné práve správanie drobných roľníkov, ktorí sa s právnikmi neradia a potom si robia nezákonne nároky na pôdu.
Kratky kritizoval stigmazitzáciu veľkých roľníkov, ktorých začali médiá vykreslovať ako tých zlých. "To prečo sme sa rozhodli o tejto téme komunikovať, je spôsobené tým, že v posledných mesiacoch nastala stigmatizácia tradičných družstiev, keď drobní farmári tvrdia, že to sú tí veľkí, ktorí ich bijú na poli."
Neexistujú veľkí farmári a malí farmári, tvrdí
"Médiá hovoria, že nejaký roľník dostal železnou tyčou do chrbta. No ale prečo ňou dostal? No zrejme preto, že si robil nezákonný nárok na výmeru, na ktorej predtým hospodáril nejaký iný podnik alebo nejaký iný nájomca," dodal Kratky.
Podľa neho však neexistujú veľkí farmári a malí farmári, ale takí, ktorí dodržiavajú zákony a tí, ktorí zákony nedodržiavajú. Pripomenul, že takzvaní drobní roľníci nie sú pre nich konkurenciou, dopĺňajú však produkciu o výrobky, na ktoré sa veľké družstvá už len z podstaty svojho podnikania nezameriavajú.