Slovenská vláda tento mesiac schválila nákup 14 amerických stíhačiek F-16 takmer za 1,6 miliardy eur. Prečo by si mali naši daňoví poplatníci myslieť, že to je pre Slovensko dobrá kúpa?
Som presvedčený o tom, že to je veľmi dobrý krok. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým z nich je ten, že Slovensko potrebovalo a stále potrebuje nové stíhačky. Vaša krajina bola doteraz odkázaná na zastarané ruské technológie zo sovietskej éry, ktoré nie sú kompatibilné a súčinné s technológiami Severoatlantickej aliancie. Slovensko sa navyše v tomto smere muselo spoliehať na ruskú údržbu, čo robí zraniteľnejšiu nielen vašu krajinu, ale aj samotnú Alianciu. Takže pre Slovensko bolo zo spomínaných technických aj bezpečnostných dôvodov mimoriadne dôležité prikročiť k nákupu nových strojov.
To je síce pravda, ale v hre boli okrem F-16 aj švédske Gripeny...
Tento model F-16 sú najnovšou generáciou stíhačiek F-16. Boli testované v boji a majú najmodernejšiu technológiu. Samozrejme, je to dlhodobý nákup pre budúce generácie. Je to najpokročilejší model série F-16, ktorá je už dlhé desaťročia vlajkovým lídrom amerických vzdušných síl. Slovensko si ním zabezpečí bezpečnostné potreby na nasledujúce desaťročia.
Slovenské médiá aj opozícia poukazovali pri nákupe najmä na fakt, že zmluva nebola dostatočne transparentná a zdalo sa, že vláda podmienky dohody tají. Môžete vylúčiť všetky podozrenia z korupcie?
Uznávame, že akýkoľvek nákup takéhoto veľkého rozsahu v obrannom segmente v ktorejkoľvek demokratickej krajine je neodmysliteľne politickou záležitosťou. A mnohé otázky, ktoré kladiete, sú pre Slovákov, aby na ne a ich postupy odpovedali. Ale môžem povedať niekoľko vecí. V prvom rade sa slovenská vláda rozhodla kúpiť tieto F-16 cez vládny program zahraničného vojenského predaja – Foreign Military Sales Program. To v praxi znamená, že je to nákup medzi oboma vládami. Táto spolupráca predstavuje v našich očiach pokrok a novú éru vo vzťahoch medzi našimi krajinami. Okrem toho však táto forma predaja poskytuje záruku transparentnosti a najlepšieho spôsobu, akým mohlo Slovensko využiť svoje peniaze.
Keby sme tieto lietadlá kúpili priamo od výrobcu Lockheed Martin, a nie cez sprostredkovateľa, ktorým je americká vláda, nedala by sa dohodnúť nižšia cena?
Nákupom cez tento program koná americká vláda v skutočnosti ako agent – predajca. Práve tento systém umožňuje menším krajinám, ako je Slovensko, nakupovať za najvýhodnejšie ceny. Sú to rovnaké ceny, za aké nakupuje aj americká vláda. Do celého kontraktu okrem toho vstupujú americkí experti, ktorí budú manažovať veci, ako je napríklad kontrola kvality. Americká vláda vykonáva audity na nákup, takže v tomto ohľade Slovensko získava silnú garanciu transparentnosti.
Máte informácie, ako prebiehali rokovania o nákupe?
Dojmy našich expertov zúčastnených na rokovaniach s predstaviteľmi slovenského ministerstva obrany boli veľmi dobré. Podľa nich vystupovali vaši zástupcovia maximálne profesionálne, kládli našim odborníkom detailné otázky, do najmenších podrobností sa zaujímali o technické vlastnosti stíhačiek.
Dokáže taká malá krajina ako Slovensko tieto lietadlá vôbec využiť?
Samozrejme. A tých dôvodov, prečo si to myslím, je hneď niekoľko. Prvým je fakt, že Slovensko má určité záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Slovensko využíva garancie bezpečnosti, ale musí k nej aj prispievať. Týmto nákupom získava bezpečnostné kapacity NATO. Takže plní svoje záväzky a zároveň dostáva schopnosť účinne sa brániť. V tomto ohľade nemôžeme s určitosťou predpovedať, čo sa bude diať o 30 rokov. Pred piatimi rokmi by nikto nepredpokladal, že Rusko napadne Ukrajinu. Bezpečnostná situácia sa veľmi rýchlo mení a vyžaduje si patričné opatrenia. Rozumné a dlhodobé plánovanie si vyžaduje, aby vlády hľadali možnosti, ktoré poskytnú viac flexibility. Jedine tak dokážu čeliť všetkým bezpečnostným výzvam, ktoré sa objavia. A práve toto je nákup do budúcnosti.
Vo februári tohto roka došlo k havárii izraelskej stíhačky F-16. Viete o tom niečo bližšie?
Nič o tom neviem, o tejto havárii nemám žiadne informácie. Môžem k tomu povedať len toľko, že F-16 sú vo vzduchu už dlhé desaťročia. Americká vláda s nimi už dlho lieta a sú vyskúšané v skutočnom boji.
Ako ste už naznačili, tento nákup je súčasťou slovenských investícií do obrany. Príliš nízke výdavky členských štátov NATO na obranu často kritizuje aj americký prezident Donald Trump. Prečo je pre Spojené štáty také dôležité, aby členovia Aliancie dodržiavali dvojpercentnú hranicu výdavkov?
Nevyžadujú to iba Spojené štáty. S touto hranicou súhlasili všetci spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie. Dali si ju ako cieľ na summite NATO vo Walese v roku 2014. Vláda každej členskej krajiny vrátane Slovenska súhlasila s tým, že do roku 2024 splní cieľ a vynaloží dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu. A my sme veľmi radi, že Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktorých plán na dosiahnutie tohto cieľa vyhodnotila Severoatlantická aliancia ako dôveryhodný.
Ďalšou aktuálnou témou je vzájomné zavádzanie ciel medzi USA a Európou na oceľ, hliník a niektoré druhy výrobkov. Donald Trump tento mesiac povedal, že Európska únia je nepriateľom Spojených štátov kvôli tomu, ako sa voči nim správa v obchodnej oblasti. Súhlasíte s ním?
Prezidentovi Trumpovi robia starosti viaceré veci týkajúce sa obchodu. Je presvedčený, že v niektorých oblastiach obchodu sú Spojené štáty nespravodlivo znevýhodňované. Čo sa týka ciel na oceľ a hliník, opakuje to, čo boli dlhodobé obavy USA a úprimne aj obavy európskych partnerov. Prezident preto podnikol kroky, ktoré mali presvedčiť našich partnerov, aby napredovali v riešení nadmerných zásob ocele na globálnom trhu.
Môžete dať záruky, že Spojené štáty naďalej zostanú spojencom Európy? Bude napríklad v prípade útoku na niektorú členskú krajinu NATO aktivovaný Článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý zaväzuje ostatných partnerov napadnutému štátu pomôcť?
Záväzok Spojených štátov voči Článku 5 je absolútne nespochybniteľný. Tiež hovorí o tom, že väzby medzi Európou a Spojenými štátmi sú dlhotrvajúce a hlboké. Naše putá sú veľmi silné a odolné, založené na spoločných hodnotách, histórii a záujmoch. Takže si môžete byť na sto percent istí, že americko-európske partnerstvo budeme naďalej udržiavať. Zostaneme blízko seba. Prirodzene, neznamená to, že by medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou neexistovali určité nezhody. Ja ani americká vláda však nepovažujeme za reálne, aby tieto nezhody akýmkoľvek spôsobom poškodili naše blízke vzťahy a ich ďalšie prehlbovanie v budúcnosti.
Bude podľa vás obchodná vojna a zavádzanie ďalších ciel pokračovať?
Myslím, že by k tomu nemuselo dôjsť. Prezident Trump hovorí, že Spojené štáty sa usilujú o posilnenie zväzku s Európou. A jedným zo spôsobov, ako to zaistiť, je mať udržateľnejší obchodný režim. Trump navyše verí, že obe strany nakoniec dosiahnu dohodu, ktorá bude férová k obom stranám.
Ste v kontakte s americkými spoločnosťami na Slovensku? Obávajú sa toho, že nové clá budú mať vážny dosah na ich podnikanie a na obchodné vzťahy medzi našimi krajinami?
Podľa toho, čo som počul doteraz, existujú v tomto smere len minimálne obavy.
Slovenský vicepremiér pre investície Richard Raši navštívil minulý týždeň americký Pittsburgh, kde dostal ubezpečenie, že U.S. Steel v súčasnosti neuvažuje o odchode z Košíc. Viete niečo o budúcich plánoch tejto spoločnosti na Slovensku?
Túto otázku by ste mali položiť skôr U.S. Steelu. Ja nemám žiadne informácie, ktoré by napovedali, že by mali odísť.
Myslíte si, že po brexite dôjde k nejakej zmene vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou? Bude mať odchod Londýna vážny dosah na náš vzájomný obchod napríklad v tom, že USA sa budú viac zameriavať práve na Britániu?
Pozrite sa, Spojené štáty majú dlhodobo veľmi blízke väzby na Veľkú Britániu, tak ako máme silné putá máme aj s ďalšími európskymi krajinami. Rokovania o brexite sú mimoriadne komplexné medzi Britmi a ich čoskoro už bývalými partnermi z Európskej únie. V záujme Spojených štátov je udržanie veľmi silného a blízkeho partnerstva s oboma stranami. A my veríme, že nech sa už stane čokoľvek a nech bude výsledok týchto rokovaní akýkoľvek, tak našej krajine naďalej zostanú blízke vzťahy s Veľkou Britániou aj Európskou úniou.
Dôležitou udalosťou tohto mesiaca bolo aj stretnutie amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dočkali sme sa novej éry vo vzťahoch medzi vašimi krajinami?
Vzťahy s Ruskom sa ocitli historicky na jednej z najnižších úrovní. Stretnutie s prezidentom Putinom bolo len začiatkom procesu zameraného na ich zlepšenie. Prezident Trump dal veľmi jasne najavo, že od prvej schôdzky neočakáva žiaden veľký prelom v týchto vzťahoch. Ako sa však sám vyjadril, radšej podnikne politický risk v záujme mieru, než by riskoval mier pre politiku. Povzbudzujúci prvý krok bolo už len to, že sa lídri stretli. Uvidíme, aký bude ďalší priebeh.
Očakávate, že sa prezidenti budú stretávať aj v budúcnosti? Zo Spojených štátov prišli správy, že prezident Trump už pripravuje prezidentovi Putinovi pozvánku do Washingtonu...
Ja som zatiaľ nedostal žiadne oficiálne informácie o ďalších stretnutiach oboch prezidentov. Padli určité návrhy, diskutovalo sa napríklad o schôdzkach na iných úrovniach. Ale tie ešte neboli dohodnuté.
V Spojených štátoch platí nová imigračná legislatíva, ktorú po svojom príchode do Bieleho domu zaviedol práve prezident Trump. Má to nejaký dosah na Slovákov prichádzajúcich do vašej krajiny?
Nebola prijatá žiadna nová samostatná legislatíva. Existujú síce nejaké zmeny v postupoch, zväčša však nemajú žiaden dosah na slovenských cestujúcich. Občania vašej krajiny majú stále možnosť vycestovať do USA na Visa Waiver Program s turistickým alebo obchodným cieľom do 90 dní. Môže sa to týkať ľudí, ktorí niekam cestovali, ale pre väčšinu Slovákov nepredpokladáme žiadne zmeny.
V Bratislave sa teraz dosť intenzívne diskutuje o odstránení plota, ktorý na Hviezdoslavovom námestí ochraňuje americké veľvyslanectvo. Zostane tento plot na svojom mieste, alebo pôjde preč?
Plot tam zostane dovtedy, kým bude veľvyslanectvo na Hviezdoslavovom námestí. Je to bezpečnostná požiadavka, ktorú slovenská vláda plne chápe a podporuje. Hľadáme možnosti odsťahovať sa preč z Hviezdoslavovho námestia. Keď sa presťahujeme, plot môže byť odstránený.
V akom štádiu sú tieto úvahy?
Momentálne rokujeme o kúpe jedného vytypovaného pozemku. Dúfame, že práve na ňom by sme mohli postaviť nové veľvyslanectvo. Tento pozemok by mal byť dostatočne veľký na to, aby nám poskytol podmienky na splnenie všetkých bezpečnostných požiadaviek.
Môžete povedať, v ktorej oblasti Bratislavy by nová budova veľvyslanectva mohla stáť?
Áno, o tejto veci už verejne diskutujeme. Naše rokovania sa týkajú oblasti v blízkosti nákupného centra Eurovea a opery.
Máte už predstavu, kedy by ste sa mohli sťahovať?
Spomínané rokovania o nákupe pozemku sú pomerne komplikované. Ak budeme úspešní, a máme všetky dobré dôvody veriť, že úspešní nakoniec budeme, začneme proces projekcie a výstavby veľvyslanectva. Ale tento proces, o ktorom hovoríme, trvá niekoľko rokov.
Kto je Adam Sterling
Veľvyslancom Spojených štátov na Slovensku je od augusta 2016. Predtým pôsobil na diplomatických zastúpeniach USA v Holandsku, Azerbajdžane, Izraeli, Kazachstane, Belgicku a Peru. V rokoch 2006 až 2009 bol riaditeľom pre záležitosti strednej a východnej Európy v štábe Národnej bezpečnostnej rady v Bielom dome. Pred vstupom do diplomatických služieb v roku 1990 pracoval pre starostu New Yorku ako styčný dôstojník pre OSN a pre zbor zahraničných konzulov.