Takmer dve miliardy do Žiliny
Zo správy, ktorú vypracoval rezort hospodárstva, pod dočasným vedením Ivana Mikloša okrem iného vyplýva, že vláda na seba nepriamo prevzala záväzky mesta Žilina za 1,8 miliardy korún. "Táto suma nie je súčasťou nákladov na projekt, ktoré boli vláde prezentované pri jeho schvaľovaní. Napriek tomu minister hospodárstva pri predkladaní materiálu o poskytovaní dotácií na regionálny rozvoj Žiliny v marci 2004 informoval, že tieto výdavky sú súčasťou nákladov, ktoré boli schválené," uvádza sa v správe.
Hrozia sankcie
"Všetky záväzky na regionálny rozvoj Žiliny dosahujú takmer dve miliardy korún. Budeme rokovať s investormi, mestom i samosprávnym krajom a pokúsime sa nároky minimalizovať," konštatuje minister financií a zastupujúci minister hospodárstva Ivan Mikloš. Zdôrazňuje, že najväčšie zvýšenie ceny investície môže spôsobiť penále za nedodržané termíny, ktoré stále hrozí. Podľa Mikloša sú v hre štyri miliardy korún za každých sto dní oneskorenia výroby.
Štát má v Žiline zabezpečiť napríklad školiace zariadenia, jazykovú školu pre deti zamestnancov kórejských spoločností, no aj podporu bývania pre jej pracovníkov. Vybudovať sa majú rekreačné zariadenia, ako i policajná a požiarna stanica. Nemá chýbať zdravotnícke zariadenie a mestská hromadná doprava do fabriky.
Peniaze už čerpajú
"Tréningové (školiace) centrum za 300 miliónov korún je hotové na 50 percent, dedina pre ubytovanie za približne 50 miliónov tiež. Oboje má byť hotové do konca tohto roka. Ostatné dokončíme v priebehu 1. polroka 2006," spresňuje primátor Žiliny Ján Slota.
Prípravu i výstavbu zabezpečuje samostatná developerská skupina, ktorá vznikla so stopercentnou účasťou mesta Žilina. A kto to všetko zaplatí? "Vláda dohody podpísala a jej zástupca záväzky voči investorom v Kórei potvrdil. Zmluvy sú od toho, aby sa plnili," odpovedá Slota.
Môže za to investor?
Exminister hospodárstva Pavol Rusko odmieta, že zvýšené výdavky spôsobila zlá práca jeho rezortu. "Zvýšené náklady spôsobila skutočnosť, že juhokórejský investor sa rozhodol zvýšiť produkciu z 200-tisíc na 300-tisíc áut ročne," tvrdí jeho poradca Maroš Havran. Pripomína, že približne 800 miliónov korún stálo doplatenie zabratých pozemkov na výstavbu závodu a neskôr infraštruktúry.
Podľa Mikloša je však nárast štátnej podpory neadekvátny na navýšenie výroby.
| Možné navýšenie podpory projektu Hyundai/Kia (v mld. Sk) | |
| Regionálny rozvoj mesta Žiliny | 1,83 |
| Iná podpora štátu | 1,62 |
| Domy v Bratislave | 1,12 |
| Dodatočná štátna pomoc | 0,69 |
| Doplatenie za pozemky pod fabrikou | 0,38 |
| Regionálny rozvoj obcí | 0,2 |
| Spolu: 5,84 mld. Sk | 5,84 |
| Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR | |