Výkyvy sú iba krátkodobé
Aj tento vývoj podľa analytikov potvrdzuje, že vplyv volieb je iba dočasný a ekonomika našich západných susedov sa vážnejších dôsledkov nemusí obávať minimálne dva roky. Podľa hlavného ekonóma Citybank Miroslava Plojhara nie sú Česi od zloženia vlády závislí tak ako Slováci. Hospodárstvo funguje viac automaticky, vo veľkej miere pod nemeckým vplyvom.
"Prepad burzy bude pokračovať, nie však vplyvom povolebnej neistoty. Nasleduje totiž rekordná dividendová sezóna, zahraničné firmy budú hromadne posielať veľké podiely zo zisku von z krajiny," povedal Plojhar. "Akciový index PX klesá, ale to sa už deje od začiatku roka. K ôsmim percentám nadol prispela nervozita investorov počas volebného obdobia, ale najmä vývoj na ostatných európskych trhoch," povedal analytik Raiffeisenbank Aleš Michl.
Kurz českej koruny sa môže podľa Plojhara z úrovne niečo vyše 28 korún za euro oslabiť najviac o korunu. "Ak sa na Slovensku výraznejšie nepresadí Smer, zo súčasného kurzu 1,34 slovenskej koruny za českú má slovenská šancu posilniť sa na 1,3," dodal Plojhar. Českú korunu držia nad vodou veľmi dobré makroekonomické ukazovatele, predovšetkým vysoký export. Nebyť týchto vplyvov, koruna by včera podľa analytika Next Finance Vladimíra Pikoru oslabila ešte viac. Oslabovanie českej meny sa očakáva pred každým závažným hlasovaním v parlamente, ak ho vláda prežije, kurz sa vráti späť. Vývoj meny tak bude menej čitateľný.
Kapitál pracuje bez ohľadu na vládu
Česi sa už dávnejšie vybrali iným smerom než zvyšok nováčikov v únii. Podobne ako Slovinsko ťažili z pomerne dobrej výkonnosti ekonomiky po páde komunizmu a výhodnej geografickej polohy. Pravicové kroky podnikla ODS ešte pred rokom 1998, keď zdražila elektrinu, plyn, teplo či nájomné. Potom si Česi vymenili pravicovú štafetu s nami.
V roku 1993 dosahovala slovenská ekonomika len 62 percent výkonnosti českej, v minulom sme sa v parite kúpnej sily dotiahli na 75-percentnú úroveň.
Dôležitým faktorom českého "zázraku bez reforiem" je najmä orientácia exportu výrobkov a služieb s vyššou pridanou hodnotou. Dnes je až štvrtina priamych zahraničných investícii nasmerovaná do inovatívnej ekonomiky. Napríklad český zahraničný obchod skončil vlani v prepočte na slovenské koruny v pluse 55 miliárd.
Česi sa reformám nevyhnú
Z dlhodobejšieho hľadiska je podľa viacerých českých ekonómov prvoradé uskutočniť boľavú dôchodkovú reformu. Jej detaily však nemá dostatočne prepracované ani víťazná ODS. Navyše, ak by sa v Česku uskutočnila daňová reforma podobná tej našej, efekt by podľa Plojhara nebol až natoľko výrazný. Výkonnosť ekonomiky je už dnes vysoká a priestor na zrýchlenie rastu je obmedzený. Aj napriek tomu je reforma potrebná. Analytik českej maklérskej spoločnosti Cyrrus Jan Procházka stavia do popredia zdravotnú reformu. "Potrebujeme najmä zdravotnú a dôchodkovú reformu. Dlhodobé účinky bez nich nepocítime, žijeme na príliš vysoký dlh," povedal.
Slovensko a Česko v číslach
- Pri zaostávaní Slovenska za Českom sa najčastejšie spomínajú mzdy. Zatiaľ čo u nás kúpyschopnosť obyvateľstva medziročne klesala aj po roku 2000, Česi mali takýto negatívny vývoj už dávno za sebou. Slovensko totiž dlho brzdila vysoká inflácia. Vysoký nárast reálnych miezd v roku 2005 spôsobil práve jej prudký pokles zo 7,5 percenta v roku 2004 na 2,7 percenta. V Česku vzrástli vlani spotrebiteľské ceny o 1,9 percenta.
- Čechov dobiehame v platoch veľmi pomaly. Priemerná mzda v roku 2005 dosiahla v Česku v prepočte 24 870 slovenských korún, zatiaľ čo na Slovensku 17 274.
- Podľa viacerých nezávislých analýz má Slovensko lepšie podnikateľské prostredie než Česko, čo bolo ešte v roku 1998 naopak. Dôkazom je najvyšší rating Slovenska v rámci krajín Vyšehradskej štvorky a príchod zahraničných investorov.
- Pri porovnaní kúpnej sily s priemerom Európskej únie sú na tom Česi stále o približne pätnásť percent lepšie, ide to však na ťarchu zvyšovania zadlženosti krajiny. Za osem rokov sa český verejný dlh znásobil triapolkrát, zatiaľ čo slovenský len dvakrát. V minulom roku sa v Česku kumulatívne vyšplhal takmer na 1,2 bilióna slovenských korún. Zadlženie Slovenska je okolo pol bilióna.
| Makroekonomické porovnanie 2005 | ||
| Ukazovateľ |
Slovensko |
Česko |
| Hospodársky rast | 6,10% | 6,00% |
| Rast reálnej mzdy | 6,30% | 3,50% |
| Miera nezamestnanosti | 16,20% | 7,90% |
| Inflácia | 2,70% | 1,90% |
| Rast reálnych miezd (v %) | ||
| Rok |
Slovensko |
Česko |
| 2000 | -4,50 | 2,40 |
| 2001 | 1,00 | 3,80 |
| 2002 | 5,80 | 5,40 |
| 2003 | -2,00 | 6,50 |
| 2004 | 2,50 | 3,70 |
| 2005 | 6,30 | 3,70 |
| Medziročný rast HDP (v %) | ||
| Rok |
Slovensko |
Česko |
| 2000 | 2,00 | 3,90 |
| 2001 | 3,80 | 2,60 |
| 2002 | 4,60 | 1,50 |
| 2003 | 4,50 | 3,20 |
| 2004 | 5,50 | 4,40 |
| 2005 | 6,10 | 6,00 |
| Zdroj: Eurostat, NBS, Ministerstvo financií SR | ||