Slovensko si medziročne pohoršilo v Indexe pružnosti zamestnávania 2019, keď sa umiestnilo na 32. mieste spomedzi 41 krajín Európskej únie (EÚ) a OECD.
Medziročne v tomto hodnotení kleslo o šesť miest. Dôvodom zhoršenia pozície sú najmä vyššie príplatky za nočnú prácu a zavedenie príplatkov za víkend. Upozornil na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness).
Index je zostavovaný na základe údajov Svetovej banky a porovnáva legislatívu krajín v oblasti vzniku pracovných miest, ich priebehu a ukončenia. Krajiny, ktoré legislatívne určujú menej parametrov pracovného pomeru, majú pružnejší trh práce a sú v rebríčku umiestnené na vyššej priečke.
V rebríčku sme klesli
Pozícia Slovenska sa v tomto rebríčku zhoršila. Vyššie umiestnenie sa dokonca podarilo získať okolitým susedným krajinám. Dôvodom sú prijaté zmeny v Zákonníku práce, ktoré začali platiť od 1. mája minulého roka.
"Slovenský zákonník práce zmenou odmeňovania za prácu v noci a cez víkendy sprísnil mieru regulácie, a teda reguluje pracovný trh viac, ako legislatíva v Českej republike (ČR), Poľsku, Maďarsku aj Rakúsku," priblížil v správe pre médiá analytik Iness Radovan Ďurana.
Porovnanie s Českom
Rozdiely v prísnosti regulácie zamestnávania sú badateľné aj pri porovnaní Slovenska a Českej republiky, ktorá sa umiestnila na 8. mieste v rebríčku.
"Toto umiestnenie je v rozpore s predstavou, že v krajine, kde nie je dostatočne rozvinutá kultúra kolektívneho vyjednávania (Dánsko, Rakúsko), musí byť prísny Zákonník práce. ČR má pritom najnižšiu mieru nezamestnanosti v EÚ," podotkol Iness.
Okrem toho tamojší pracovný trh priťahuje desaťtisíce zamestnancov zo Slovenska a poskytuje spolu prácu pol miliónu cudzincov. "Obmedzenie dĺžky pracovnej zmluvy na dobu určitú patrí na Slovensku k najprísnejším. Len Čile a Francúzsko majú kratšiu dobu. Iba štyri krajiny majú vyššiu dennú výmeru dovolenky ako Slovensko. Na druhej strane je napríklad odmena za nadčasy vo väčšine krajín vyššia, ako 25 % priemernej mzdy na Slovensku," uvádza Iness.
Dostupná pracovná sila
Vyššia pružnosť zamestnávania pritom umožňuje zamestnávateľom operatívne vytvárať a rušiť pracovné miesta, či upravovať pracovnú dobu. Firmy tak môžu využiť aktuálne obchodné príležitosti, a tým dokážu adekvátne využiť dostupnú pracovnú silu.
Iness upozorňuje na to, že aj podľa ekonomických štúdií táto pružnosť uľahčuje najmä nízkokvalifikovaným pracovníkom vstup na pracovný trh.
"Hoci dnes na Slovensku pociťujeme nedostatok pracovných síl, platí, že vyššia miera pružnosti zamestnávania predstavuje vyššiu šancu nájsť si pracovné miesto. A to nielen v dobe hospodárskeho rastu, ale hlavne v čase ekonomického spomalenia, či recesie," vysvetlil Ďurana.
Lídrom rebríčka je Dánsko, kde legislatíva neurčuje minimálnu mzdu, dĺžku pracovného pomeru na dobu určitú, ani neukladá povinnosť vyplácať odstupné. Za ním nasledujú USA a Japonsko.
Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, ktoré regulujú väčšinu parametrov pracovného pomeru. Najnižšie sa umiestnilo Francúzsko, kde napríklad nie je možné uzavrieť kontrakt na dobu určitú pre trvalé úlohy a Zákonník práce má 3000 strán.