V roku 2019 začína zber úrody hrozna na Slovensku asi o dva týždne neskôr a očakáva sa pokles úrody o 15 percent, čo spolu s nízkymi cenami vína a následne nízkymi výkupnými cenami za hrozno spôsobuje slovenským vinohradníkom existenčné problémy.
Uviedla to Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) v súvislosti s rekordnými svetovými prebytkami vína, ktoré ovplyvňujú cenu domácich vín.
Už tretí rok po sebe
Už tretí rok po sebe dostanú podľa nej vinohradníci menej peňazí. V roku 2017 im mráz zničil takmer 40 percent úrody, v roku 2018 rekordne vysoká úroda stlačila ceny hrozna výrazne smerom nadol.
V roku 2019 pokles úrody o 15 percent bude znamenať nižší príjem za hrozno.
Podčiarkla, že zväz na problémy v segmente upozorňuje už dlhodobo. Podľa Kaňuchovej Pátkovej prebytok vína na svetovom trhu vznikol zle nastavenými pravidlami v EÚ do roku 2009.
Problém s prebytkom
V tomto období až 75 percent rozpočtu, teda 1,1 miliardy eur určeného na podporu išlo do likvidácie prebytkov vína a delilo si ho päť krajín, a to Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, Nemecko.
A tak vinárske krajiny, ktoré čerpali túto podporu, vysádzali ešte viac vinohradov, avšak zameraných na maximálnu produkciu a minimálne náklady na obhospodarovanie.
V takýchto vinohradoch dosahujú výnosy aj 30 až 40 ton (t) z hektára (ha). Tieto vinohrady sa zrušením dotácie nezlikvidovali a dnes vyrábajú obrovské prebytky.
Informovala, že ZVVS žiadal o podporu už v roku 2017 pre mrazy. Minulý rok v auguste navrhol konkrétne opatrenia, ktoré by mohli sektoru pomôcť.
Zvýšenie podpory
Jedným z nich bola žiadosť na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o zvýšenie podpory na integrovanú produkciu o 100 eur/ha.
To by podľa nej do sektora prinieslo ďalších 550-tisíc eur ročne, čo by veľmi pomohlo prekonať tlak nízkych cien a svetovú nadprodukciu.
Schvaľovacie procesy sú však veľmi zdĺhavé, pretože ich musí schvaľovať Brusel a sú účinné najskôr rok po podaní žiadosti, niekedy až o dva roky.
Zdôraznila, že okolité krajiny reagujú oveľa rýchlejšie prostredníctvom rôznych nástrojov. Napríklad Maďarsko v minulom roku vyplácalo podporu 0,2 eura/kg hrozna, v tomto roku na zelený zber zaviedlo podporu 0,17 eura/kg hrozna.
V porovnaní so zahraničím slabé výnosy
V Rakúsku a v ČR zas funguje výrazná podpora predaja, ktorú štát dotuje v ČR 40 miliónmi českých korún a v Rakúsku 24 miliónmi eur ročne.
V Rakúsku v prípade mrazov okamžite vyplatili podporu približne 16 miliónov eur.
Avizovala, že ZVVS momentálne predkladá ministerstvu pôdohospodárstva aj ďalšie opatrenia, ktoré by vinohradníkom mohli výrazne pomôcť – zvýšiť podporu na reštrukturalizáciu vinohradov, predovšetkým pre vinohrady s vyšším počtom krov.
Vinohradníctvo vo svete dosahuje priemerné výnosy 10 t/ha, na Slovensku je to len 5,6 t/ha.
Zelený zber
Podčiarkla, že ZVVS odporúča ministerstvu pôdohospodárstva, aby vyhlásilo výzvu na nákup vinohradníckej techniky.
Ako tretie opatrenie navrhuje zväz zavedenie podpory na zelený zber. Je to veľmi účinné opatrenie, ktoré pomáha preklenúť obdobia s nadprodukciou.
Vinohrady sa vysádzajú na 30 rokov, nie je jednoduché len tak zmeniť spôsob výsadby a dosiahnuť vyššie výnosy, či zmeniť odrodu podľa trendu.
Kaňuchová Pátková dodala, že podľa ZVVS bude trend prebytku vína pokračovať ešte najbližších 10 rokov.
Zatiaľ čo vlády v susedných krajinách na túto situáciu reagujú mimoriadnymi finančnými a podpornými opatreniami, MPRV SR žiadosť ZVVS o štátnu pomoc zamietlo.