Keď pani Regina Ovesny-Straka pozve na raut alebo obed svojich obchodných partnerov, kolegov či novinárov, nie je to nič netradičné. Keď však noviny pozvú riaditeľku najväčšej slovenskej banky na raňajky, je to niečo iné. Ako prvú sme si na "druhú stranu barikády" pozvali generálnu riaditeľku Slovenskej sporiteľne.
Zaskočiť jedlom? Ťažko
Raňajky s Reginou Ovesny-Straka boli predovšetkým multikultúrne. "Mám dve vlasti -- Rakúsko a Slovensko," smeje sa rodená Rakúšanka pri rozhovore s generálnym riaditeľom a rodeným Čechom Tomášom Vaněkom, ktorý na Slovensku začína svoj druhý rok. Preto nie je veľkým prekvapením, že skôr ako o talianskom raňajkovom menu sa v Zelenom salóniku hotela Marrol´s hovorilo o našich regionálnych špecialitách.
Vysvetľovať však nebolo čo. Regina Ovesny-Straka ako vášnivá kuchárka a zberateľka kuchárskych kníh ovláda aj detaily, o ktorých možno ani väčšina Slovákov nevie: "Každý rok pripravujeme pre našich najdôležitejších klientov z regiónov soireé, a vždy na inú tému. Minulý rok to boli slovenské regionálne špeciality. Vtedy som ochutnala štyri alebo päť rozličných druhov kapustnice."
Klobásu do kapustnice ako správny fajnšmeker kupuje na východe, rovnako ako kozí a ovčí syr na iné príležitosti, ktorý má priamo z farmy v Spišskej Starej Vsi. Ten, ktorý na raňajky servírovali v hoteli Marrol's, však mal rýdzo taliansky pôvod, rovnako ako celé trojchodové menu. "Ja osobne mám taliansku kuchyňu veľmi rada." A týždeň bez špagiet v domácnosti pani Reginy? "To sa ani nedá."
Kornútiky z kozieho syra plnené gorgonzolovou penou a orechami -- chod číslo jeden -- teda chutili. Hodnotiť ich však naša hostka nechcela. "Bolo to vynikajúce, ale syr sa dá kúpiť aj v obchode."
O to väčšiu tvorivosť šéfkuchár v bratislavskom Marrol's Ladislav Németh predviedol pri ďalšom chode, čerstvých figách s mascarpone, bazalkou a parmskou šunkou. "Suroviny si dovážame zo zahraničia aj viackrát týždenne. Táto šunka je, samozrejme, priamo z Parmy a zelené figy pochádzajú z Holandska," vysvetľuje. Rovnako vysoký štandard si udržal aj dezert Torta di melle, sladká bodka za prvými dvoma syrovými chodmi. "Mám veľmi rada ovocné dezerty, lebo sú oveľa ľahšie ako čokoládové."
Ako si získať šéfku
Práve dezerty sú silnou stránkou pani Reginy. Napokon, napiekla ich už naozaj slušný počet. Každý rok na Vianoce totiž svojim zamestnancov pripravuje špeciálny darček -- vlastnoručne pripravené koláčiky. "Začala som s touto tradíciou ešte v banke Creditanstalt. To bolo oveľa jednoduchšie, lebo tam pracovalo len 40 ľudí. Teraz je to už náročnejšie, tento rok som robila 180 koláčikov," usmieva sa generálna riaditeľka, podľa ktorej je investícia času do vianočného darčeka v porovnaní s peniazmi nevyčísliteľná. "Robím koláče, lebo im chcem dať niečo osobné. Samozrejme, mohla by som ich aj kúpiť -- a boli by možno aj krajšie ako tie moje. Medzi tým je však obrovský rozdiel."
Popri striktom riadení ľudí by totiž podľa pani Reginy topmanažéri nemali zabúdať na ľudský rozmer. "Manažéri majú tendenciu si myslieť, že všetko je postavené na faktoch. Veľmi dôležitá je však aj emocionálna inteligencia." Ak má jeden človek osobné problémy, cítia to aj ostatní, dodáva. Preto je podľa nej nutné prekonať so svojimi zamestnancami aj horšie časy.
Na svojich ľuďoch si najviac cení schopnosť byť osobnosťou. So zveličením hovorí, že nie je dôležité tvrdiť -- pani riaditeľka, ste najkrajšia a najmúdrejšia. Dôležité je vyjadriť svoj názor a zaň aj bojovať. "Naozaj mám rada ľudí, ktorí vedia oponovať." Naopak to, čím ju ľudia odrádzajú najviac, je klamstvo. "Nikto nie je neomylný a učíme sa len vtedy, keď robíme chyby," hovorí.
So slovenskými zamestnancami má pritom veľmi dobré skúsenosti. "Rakúšania sa majú príliš dobre, pretože zabudli na to, že treba aj za niečo bojovať a že nie všetko spadne z neba. Myslím si, že Slováci sa v práci viac angažujú," porovnáva riaditeľka banky.
Pracovné prostredie však nemôže byť príliš benevolentné, aspoň nie v Slovenskej sporiteľni. "Snažíme sa vytvoriť kombináciu benevolencie a disciplíny. Zamestnávame totiž 4 800 ľudí a je jasné, že pravidlá byť musia. Sme banka, klienti od nás očakávajú serióznosť a pocit, že je všetko v poriadku," hovorí pani Regina. Snaží sa vybudovať aj priestor aj pre kreativitu, i keď bankári podľa nej túto vlastnosť zväčša nemajú prirodzene. "Niekedy sú to maličkosti v službe alebo v produkte, ktoré sa zmenia. Ale práve tie môžu veľmi pomôcť klientom," opisuje kreativitu na bankový spôsob.
Dôležité však je, aby bolo koho riadiť. Dôsledkom ostrej konkurencie na slovenskom pracovnom trhu je totiž akútny nedostatok kvalifikovaných špecialistov, a to najmä v IT alebo kontrolingu.
"O tomto probléme som hovorila už pred dvomi rokmi. Teraz sa totiž firmy začnú pripravovať na euro. A všetky naraz, lebo sme začali neskoro. Každý nový investor potrebuje v prvom rade IT," potvrdzuje túto skúsenosť šéfka sporiteľne.
Loptička ako manažérsky tréning
Keď sa nepracuje, prichádza čas na koníčky. "Golf je moje veľké hobby, ale cez týždeň sa mu nevenujem. Nemám rada ten pocit, že moji zamestnanci pracujú a ja hrám golf. Aj keď je to v rámci biznisu." Na tento aristokratický šport tak pani Regine ostáva čas len cez víkendy.
Keď si už pár hodín nájde, stojí to vraj za to. Golf je pre ňu psychický relax a dokáže "perfektne vyčistiť myšlienky". Odporúča ho všetkým manažérom, pretože, ako so smiechom dodáva, "...učíte sa vrátiť z pocitu rozčúlenia do normálneho stavu, keď loptička neletí tam, kde má". Je to teda tréning trpezlivosti, pri ktorom zistíte, že tlakom nedosiahnete nič.
Keďže klasické anglické a škótske golfové kluby ešte nevyskúšala, jeden z nich sme jej priblížili aspoň symbolicky. Záverečným darčekom od vydavateľstva Ecopress bol totiž obraz legendárneho St. Andrews od uznávaného maliara golfových ihrísk Graemeho Baxtera. Za svoje maľby golfových ihrísk získal niekoľko medzinárodných ocenení a jeho obrazy visia v známych golfových kluboch ako Ctihodná spoločnosť golfistov z Edinburgu alebo v sídle US Masters.
Nabudúce: Generálny riaditeľ UniCredit bank Jozef Barta
StoryEditor