Rok 2020 mal byť posledným, keď finančné domy na Slovensku zaplatia bankový odvod vo výške 0,2 percenta z pasív znížených o základné imanie. Namiesto toho prichádza vládna strana Smer-SD s návrhom, aby sa odvod zdvojnásobil a predĺžil aj na ďalšie roky.
Predĺženie a zvýšenie odvodu predkladá už dnes na rokovanie vlády minister financií Ladislav Kamenický. Smer má pritom podporu SNS a váhanie zo strany Mosta-Híd.
Ohrozená finančná stabilita
Návrh vláda ešte nestihla prerokovať a už ho kritizuje Národná banka Slovenska. „Ziskovosť je primárnym zdrojom na pokrytie strát bánk. Ak by neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na finančnú stabilitu bankového sektora,“ znie oficiálne stanovisko banky.
Predseda strany Smer-SD Robert Fico návrh obhajuje tým, že finančné domy na Slovensku dosahujú vyššiu ziskovosť, než je priemer krajín Európskej únie. Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka však upozorňuje, že v čase, keď prichádza ekonomické ochladenie, nemusí byť zvyšovanie odvodu dobrý nápad. „Banky pripraví o balík peňazí, ktorým by mohli v horších časoch stabilizovať svoju celkovú situáciu,“ povedal.
Analytici pritom predpokladajú, že finančné inštitúcie sa pokúsia tieto náklady kompenzovať. „Najskôr v podobe zvýšenia poplatkov. Môžu tiež škrtať na vnútorných nákladoch, čo tiež povedie k zhoršeniu konkurenčného prostredia pre klientov,“ povedal Reguli. Takisto sa môžu rozhodnúť, že do budúcnosti obmedzia investície, doplnil riaditeľ Finančného kompasu Maroš Ovčarik.
Okrem tohto odvodu musia banky platiť ešte ďalšie dva. Ide o odvod do fondu ochrany vkladov a do európskeho rezolučného fondu, upozornil šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. „Banky teda majú trojnásobné zaťaženie na stabilizáciu bankového sektora a riešenia prípadných kríz,“ povedal pre HN. Oslovené banky ani Slovenská banková asociácia sa k téme nevyjadrili.
Na vankúš sa nesiaha
Zdvojnásobenie odvodu pritom bude znamenať, že do štátnej kasy príde v budúcom roku o 144 miliónov eur viac. Tieto prostriedky by chcel Fico použiť na ďalšie sociálne balíčky. Peniaze z bankového odvodu sa hromadia na mimorozpočtovom účte. Na ňom je dnes zhruba miliarda eur. Vláda ich však nemôže použiť. Sú totiž určené na horšie časy – ak by napríklad došlo k ďalšej finančnej kríze, ktorá by postihla aj banky – tak ako to bolo v roku 2009.
V minulosti sa pritom štát pokúšal peniaze z bankového odvodu použiť, a to na odškodnenie dodávateľov stavebnej spoločnosti Váhostav. Na to zareagovala Európska centrálna banka a Slovensko legislatívu napokon vrátilo do pôvodnej podoby.
Vláda napriek tomu môže peniaze navyše použiť. Keďže sa prostriedky zaratúvajú do bilancie verejných financií, opticky zlepšia hospodárenie štátu. Samotné zvyšovanie odvodu ešte musí vláda prekonzultovať s Európskou centrálnou bankou.