Rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2019 na Slovensku výrazne spomalí - na 2,7 percenta. Na podobných úrovniach - 2,6 percenta a 2,7 percenta - zostane aj v rokoch 2020 a 2021. Uviedla vo štvrtok Európska komisia (EK) v rámci prezentácie svojich jesenných hospodárskych prognóz pre krajiny Európskej únie (EÚ).
Komisia upozornila, že po vlaňajšom náraste o štyri percentá sa rast reálneho HDP v tomto roku výrazne spomalí na 2,7 percenta a na podobnej úrovni zostane aj v najbližších dvoch rokoch - 2,6 percenta (2020) a 2,7 percenta (2021).
V dôsledku výrazného rastu miezd a rekordne nízkej nezamestnanosti bude súkromná spotreba aj naďalej významným zdrojom rastu HDP. Očakáva sa, že slabší dopyt zo strany kľúčových obchodných partnerov v EÚ si vyberie daň na poklese vývozu, najmä v roku 2019, a rast investícií by sa po menšom náraste v prvej polovici roku 2019 mal znormalizovať.
Menší zahraničný obchod
SR bola v roku 2019 pod tlakom menšieho zahraničného dopytu, podľa EK sa však dá očakávať postupné zvyšovanie vývozov, v roku 2021 pravdepodobne o 4,5 percenta. Rovnako platí predpoklad, že obchodná bilancia sa v roku 2019 ponorí do záporného pásma, ale v rokoch 2020 - 2021 sa pomaly zotaví. Toto oživenie však bude závisieť od vyhliadok kľúčových obchodných partnerov SR a od vývoja ovplyvňujúceho automobilová priemysel (možné clá zo strany USA).
Na Slovensku sa v roku 2019 tvorba pracovných miest spomaľovala, čo môže podľa prognóz EK pokračovať aj v rokoch 2020 - 2021. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v roku 2019 klesne na nové rekordné minimum 5,9 percenta a počas rokov 2020 - 2021 sa bude pohybovať okolo tejto hranice.
Očakáva sa, že pozitívny vplyv tvorby pracovných miest na disponibilný príjem domácností ustúpi, avšak silný rast miezd by mal tieto príjmy podporovať. Po tohoročnom výraznom zvýšení platov vo verejnom sektore sa tieto v rokoch 2020 - 2021 zvýšia iba mierne. Vzhľadom na nižšiu nezamestnanosť a podporné finančné opatrenia by to malo aj naďalej zvyšovať spotrebiteľské výdavky.
Zníženie deficitu
Komisia predpokladá, že inflácia zostane počas prognózovaného obdobia mierne zvýšená, najprv na 2,7 percenta (2019) a potom na 2,5 percenta (2020) a 2,2 percenta (2021), pričom k celkovej inflácii majú prispieť najmä služby, ceny potravín a energie. Ceny potravín, ktoré v roku 2019 rýchlo rástli, by sa mali v najbližších dvoch rokoch zmierniť.
Deficit verejných financií na Slovensku sa v roku 2018 zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu, na 1,1 percenta HDP, v roku 2019 sa celkový deficit zníži na úroveň 0,9 percenta HDP. EK očakáva, že vysoká súkromná spotreba a silný trh práce podporia príjmy z DPH, dane z príjmu a sociálnych príspevkov. Pokiaľ ide o výdavky, ich najväčšie zvýšenie sa očakáva pri odmeňovaní zamestnancov a v oblasti sociálnych dávok.
Tie by mali byť čiastočne vyvážené vývojom v oblasti investícií a výdavkov na úroky. V štrukturálnom vyjadrení sa saldo verejných financií zlepší asi o 0,1 percentuálneho bodu.
EK očakáva, že v roku 2020 sa deficit slovenských verejných financií zvýši na 1,2 percenta HDP v dôsledku zavedenia fiškálnych opatrení vlády znižujúcich daňové zaťaženie a zavádzajúcich minimálne dôchodky. Podľa predpokladov sa štrukturálne saldo v tomto roku zhorší o 0,2 percenta HDP takmer na 1,8 percenta HDP. V roku 2021 sa celkový deficit zvýši o 0,1 percenta HDP.
Komisia predpokladá, že pomer verejného dlhu k HDP zostane na ústupe vďaka tempu nominálneho hospodárskeho rastu. Experti z Bruselu odhadujú, že tento rok uvedený pomer klesne na 48,1 percenta, v roku 2020 na 47,3 percenta a v roku 2021 dosiahne hranicu 46,9 percenta.