Parlament má o zvýšení bankového odvodu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Odporučil to v utorok parlamentný finančný výbor. Odvod majú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška má zdvojnásobiť.
Poslanec Eduard Heger (OĽaNO) nevidí dôvod na skrátený režim, štátna tajomníčka rezortu financií Dana Meager hovorí, že ide "o kompenzačné opatrenie dôležité pre schválenie štátneho rozpočtu". "Pýtal som sa, ako je možné, že hrozia hospodárske škody. Otázka je, aké škody vzniknú zvýšením odvodu," podotkol Heger.
V súčasnosti platia banky odvod vo výške 0,2 percenta z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky. Tento osobitný odvod však mal prestať platiť od budúceho roka. Po novom má fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 percenta. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Čistý zisk slovenského bankového sektora po zdanení bol v roku 2018 takmer 640 miliónov eur, za prvý polrok tohto roka dosiahol 346 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o dve percentá.
Ziskovosť bankového sektora meraná priemernou hodnotou rentability vlastného kapitálu bánk je v krajinách Európskej únie 6,5 percenta, zatiaľ čo na Slovensku je to podľa rezortu viac ako 11 percent. Ministerstvo bude o novele zákona, tak ako je zvykom pri podobných zákonoch, informovať aj Európsku centrálnu banku (ECB).
Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 percent zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku.