Analytička: Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky nie je ekonomický rast, ale cenová stabilita

Menová politika reaguje na infláciu, ale aj celkový ekonomický vývoj. Pri vyššej inflácii centrálna banka zvyčajne sprísňuje menovú politiku primárne cez zvýšenie sadzieb a pri nedostatočných inflačných tlakoch menovú politiku uvoľňuje a sadzby znižuje.

Ako povedala v stredu na stretnutí s médiami analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, ekonomický rast nie je formálne cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ale reaguje naň. Vyšší rast totiž zväčša znamená vyššie inflačné tlaky a naopak, pri nižšom raste chce ECB ekonomiku a infláciu podporiť cez nižšie sadzby.

Hlavným cieľom centrálnej banky je cenová stabilita, udržanie medziročnej inflácie v strednodobom horizonte blízko, ale tesne pod dve percentá. Podľa analytičky rast slovenského HDP dosiahol vlani cyklický vrchol štyri percentá a bol ťahaný domácim dopytom.

Rast eurozóny sa po vrchole 2,5 percenta v roku 2017 vlani zmiernil na 1,9 percenta uprostred zhoršeného externého prostredia a domácich problémov a rizík. S ochladzujúcim sa zahraničným prostredím prišlo spomalenie rastu.

"Tento rok očakávame rast slovenskej ekonomiky tempom 2,5 percenta a v budúcom roku 2,3 percenta. Domáci dopyt je v slušnej kondícii, ale otázny je vývoj externého prostredia, najmä neznáma podoba brexitu, kondícia nemeckého priemyslu, vývoj v Číne, ale aj spory v zahraničnom obchode. Navyše, automobilový sektor, ktorý je ťahúňom nielen slovenskej ekonomiky, prechádza výraznými zmenami," povedala analytička.