No je to prvýkrát od začiatku 70. rokov, čo obavy z nedostatku potravín začínajú trápiť aj priemyselne vyspelé a bohaté štáty. "Ak sa pozrieme kdekoľvek vo svete, všetko nasvedčuje tomu, že sa presúvame z obdobia potravinového dostatku do obdobia, v ktorom zásoby potravín budú omnoho menšie," povedal Henry Fell, predseda Združenia farmárov v Británii. V nasledujúcich rokoch sa totiž tento obraz nielenže nezmení, ale ceny budú podľa analytikov ďalej rásť.
Protesty a záchranné laná
Už teraz je situácia v mnohých štátoch napätá. V januári vyšli do ulíc v Mexiku pre vysoké ceny kukurice, v máji Taliani zorganizovali jednodňový protest pre rast cien cestovín, Argentínčania ignorujú paradajky, ktoré sú už drahšie ako mäso, nepokoje zažila Venezuela, kde je nedostatok mlieka, hovädzieho a kuracieho mäsa. Nespokojné sú aj potravinárske firmy. Unilever ešte v lete oznámil, že tlak komodít na firmu neúmerne rastie, AB Foods a cukrovinkárska firma Hershey hovoria o nižšom zisku a Danone, žijúca hlavne z mliečnych produktov, označila vyššie ceny surovín za priamo brutálne.
V snahe zabrániť väčším nepokojom sa vlády snažia stanoviť strop aspoň pre základné potraviny. To urobili v Mexiku, Rusku aj v Číne. Rusi okrem toho zaviedli exportné clá na pšenicu a jačmeň. Susedná Ukrajina chce pridať aj kukuricu. V Izraeli vláda povolila zvýšenie cien základných potravín maximálne o šesť percent a nemeckí ľavicoví politici vyzvali na zvýšené sociálne príspevky v dôsledku drahých potravín.
Ekoautá verzus jedlo
Prakticky všetci ekonómovia vo svete sa zhodujú v jednom. Ceny potravín vyháňajú do výšok tri hlavné faktory. Prvým sú nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré spôsobili nebývalé rozsiahle sucho v Austrálii, v jednom z najväčších producentov pšenice vo svete. V máji Austrália oznámila, že sucho pravdepodobne zníži najbližšiu úrodu pšenice (túto zimu) o 40 percent. V septembri už jej ceny na Komoditnej burze v Chicagu dosiahli rekordné hodnoty 9,61 dolára za bušel (27,215 kg), o 50 až 80 percent vyššie než v minulom roku.
Druhým je enormný záujem o biopalivá, ktoré sa vo svete začali presadzovať ako ekologickejšia náhrada konvenčných palív poškodzujúcich životné prostredie. Ich podpora a často aj dotácie zo strany štátov spôsobili, že sa farmári v mnohých krajinách hromadne vrhli na pestovanie obilnín a olejnín ako zdroja ekopalív.
Ešte väčší problém nastáva pri mäse a mlieku. Zaberanie pozemkov po celom svete znamená rast cien nielen plodín určených priamo na výživu ľudí, ale aj krmovín určených na výživu hospodárskych zvierat. To vedie k drahšiemu tak hovädziemu, ako aj hydinovému, ale najmä bravčovému mäsu, ako aj vyšším cenám mlieka alebo vajec. Práve tu najviac vidieť tretiu hlavnú príčinu prudkého rastu cien potravín vo svete. Tou je nástup Číny ako novej ekonomickej veľmoci.
Daň západnej demokracie
Prudký rast hospodárstva tu viedol k rýchlej zmene spôsobu stravovania obyvateľstva. Základnou potravinou už nie je takmer výhradne ryža ako kedysi, ale čoraz viac mäso, najmä bravčové, keďže mladí Číňania konzumujú čoraz viac typických západných jedál bohatých na mäso, vajcia a mlieko. Čínska mestská populácia, ktorá sa ročne zvyšuje o 15 až 20 miliónov ľudí, konzumuje dnes trikrát viac mäsa než vidiecke obyvateľstvo.
Podľa Financial Times minie Čína ročne až 70 percent svojej produkcie kukurice a sóje na výkrm hospodárskych zvierat a aj keď od roku 1990 pestovatelia krmovín zvyšujú ich ročnú produkciu v priemere takmer o 20 percent, je to stále málo. Čína je tak nútená dovážať značný objem krmovín, práve tak ako obilnín, olejnín a iných komodít. A za tie musí platiť nepomerne viac než kedysi, keďže aj v dôsledku zvýšeného nákupu ropy samou Čínou rastú ceny tejto komodity a s nimi sa zvýšili aj náklady na transport potravín a iných tovarov po mori.
Bumerang dotácií a kvót
Niektorí komoditní analytici však poukazujú aj na nemalý podiel Európskej únie a USA na tomto vývoji. Bohaté dotácie vlastným farmárom v posledných desaťročiach spôsobili, že vo viacerých krajinách sveta, najmä chudobnejších, sa minimálne investovalo do modernizácie poľnohospodárstva, keďže USA a EÚ sa prakticky nedalo konkurovať. Ako povedal analytik Jeffrey Currie z investičnej banky Morgan Stanley, práve relatívne nízke investície do poľnohospodárstva vo viacerých štátoch sa teraz Európe a USA vracajú ako bumerang v podobe zvýšených cien prakticky všetkých potravín, keďže produkcia už nestačí kryť dopyt.
Ešte viac sa politika únie odrazila na vývoji cien mlieka. Ceny mliečnych výrobkov vzrástli v poslednom období o 80 a v niektorých prípadoch až 200 percent práve v dôsledku vysokého dopytu z Číny.
Rovnaký vývoj svet čaká, ak EÚ a Američania budú chrániť a dotovať svojich farmárov pri biopalivách. Podľa MMF sa situácia môže zmierniť iba vtedy, ak obe veľmoci otvoria svoje trhy lacnejším biopalivám z Južnej Ameriky, čo zmierni tlak na ceny a opäť sa oplatí pestovať aj potravinárske plodiny.
Dva scenáre
To však nebude stačiť. Ekonómovia sa zhodujú, že kombinácia spomenutých faktorov, ale aj ďalších, napríklad prepájanie finančných a komoditných trhov či odmietanie nových technológií a geneticky modifikovaných potravín v mnohých štátoch, budú komplikovať v najbližších rokoch pokles cien potravín. A to ešte stále treba počítať s ďalšími prírodnými katastrofami typu sucha, víchric či záplav.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predpokladá, že väčšina štátov bude platiť na svetových trhoch za potraviny viac než v minulosti, no pritom bude menej dovážať. FAO sa zvlášť obáva dôsledkov pre chudobnejšie krajiny, ktorým účet za dovoz základných komodít narastie do enormných rozmerov. Za rok 2007 by sa globálny účet za nákup potravín mal vyšplhať na 745 miliárd dolárov, o 21 percent viac než minulý rok. Pre rozvojové krajiny tento účet vzrastie takmer o 26 percent na 233 miliárd dolárov.
Ako informovala stránka scenta.co.uk, podľa expertov na výživu existujú dva možné scenáre. Ten optimistický počíta s tým, že situáciu vyriešia trhy, ktoré v dôsledku vysokých cien znova prinútia veľký počet farmárov pestovať potravinové plodiny. Svoju úlohu môžu zohrať aj nové odrody schopné odolávať zhoršeným klimatickým podmienkam, zvlášť suchu. V takom prípade sa však budú musieť zmeniť názory na geneticky upravované plodiny.
Lenže nikto nepozná ďalší vývoj podnebia, a ten môže viesť k úplne opačnému scenáru. Ak sa každoročne budú objavovať rozsiahle záplavy, hurikány alebo suchá, zásoby potravín budú aj bez ohľadu na nové technológie rýchlo klesať. Zhoršené podmienky budú zároveň tlačiť na vyššie ceny ropy, tie budú zvyšovať náklady na dopravu potravín, produkciu umelých hnojív a pesticídov, ale aj na vyššie náklady pri rybolove a súčasne opäť lákať farmárov zaberať pôdu na pestovanie palivových plodín.
Čo zvyšuje cenu potravín
- nepriaznivé klimatické podmienky
- enormný záujem o biopalivá
- vysoká spotreba potravín v Číne