Spoločnosť sa rozhodla prispievať svojim zamestnancom na súkromné životné poistenie. Tento príspevok tvorí v zmysle interných predpisov spoločnosti mzdovú zložku zamestnanca, ktorému sa uvedené poistenie v hodnote tohto poistenia zdaňuje. Je uvedený náklad daňovo uznaným nákladom pre spoločnosť?
Do 31. decembra 2005 ustanovenie § 19 ods. 3 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov umožňovalo zahŕňať do daňových výdavkov príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za zamestnancov v nadväznosti na možnosť ich platenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
S účinnosťou od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 sa rozšírila možnosť uplatnenia daňových výdavkov aj na poskytovanie príspevkov na účelové sporenie a životné poistenie (zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve) platené zamestnávateľom za svojich zamestnancov, a to v úhrne najviac do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení. Podmienkou pre daňové uznanie týchto príspevkov platených zamestnávateľom za zamestnancov je účasť zamestnanca na sporení, to je zamestnanec si sám platí uvedené sporenie a má uzatvorenú zmluvu so subjektom poskytujúcim doplnkové dôchodkové sporenie alebo účelové sporenie alebo životné poistenie, na ktoré zamestnávateľ platí príspevky.
Zákonom č. 688/2006 Z. z., ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov, bola vykonaná zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. l). S účinnosťou od 1. januára 2007 príspevky na účelové sporenie a životné poistenie poskytované zamestnávateľom za svojich zamestnancov nie sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevky zamestnávateľa, ktorý platí zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, je možné uznať za daňový výdavok najviac do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
StoryEditor