Kvalitní ľudia začínajú čoraz viac chýbať

Na prvý pohľad jednoznačne pozitívny vývoj však pre zamestnávateľov prináša aj negatíva. Tí si už nemôžu vyberať z takej širokej základe pracovníkov ako pred pár rokmi. Platí to hlavne pri kvalifikovaných pracovníkoch - tí najlepší sú na kvalitných miestach v konkurenčných firmách, alebo odišli pracovať do zahraničia, kde sú platové podmienky výrazne lepšie ako u nás.
Školy nestíhajú
Problémom je aj kvalita školstva, ktoré v mnohých prípadoch nespĺňa požiadavky dynamicky sa rozvíjajúceho sa trhu práce. "Trh prestáva byť schopný pokryť ich potreby, čo sa môže vyvinúť do štádia, keď začne brzdiť tempo ekonomického rastu a znižovať tým konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky," povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský.
Nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl najviac trpí automobilový a elektrotechnický priemysel. Problémy má aj stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Každej z týchto oblastí chýba ročne okolo päťtisíc pracovníkov. "Pravidlo, že nájsť na aktuálnom trhu práce kvalitných ľudí je veľmi ťažké, platí na Slovensku už dávnejšie. Slovensko pociťuje pomerne veľký nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a to najmä v technických smeroch," hovorí Tomáš Kráľ zo spoločnosti Siemens.
Pomôžu cudzinci?
Možnosť sa črtá v migračnej politike, ktorá by k nám mohla pritiahnuť kvalifikovaných ľudí. Napríklad z nových členských krajín únie, Rumunska a Bulharska. S nižšími nárokmi na mzdy by tak mohli ultmiť ich prirodzený rast vyplývajúci z požiadaviek Slovákov.
Nábor pracovníkov z Ruska či Bulharska už využili v galantskom Samsungu, ktorý už dlhšie zápasí s nedostatkom kvalitných zamestnancov. "Čo sa týka dlhodobejšieho riešenia tohto problému, spolupracujeme so štátnou správou o koordinácii náborových aktivít a výchovy v odborných učilištiach. Ďalší smer riešenia tohto problému je zvyšovanie efektivity práce, a tým pádom zníženie potreby dopytu," hovorí Anton Ondrej zo spoločnosti.
Po stredných aj vysoké školy
Veľké spoločnosti si už začínajú uvedomovať, že finančne poddimenzované štátne školstvo bez ich pomoci nevychová absolventov schopných uchytiť sa na trhu práce a splniť ich požiadavky. Svoje odborné učilište ako liaheň budúcich pracovníkov majú už roky pri Železiarňach Podbrezová. "Vedeli sme, že keď si nevychováme odborne pripravených mladých ľudí, nebude nám to mať kto robiť. Učitelia majú u nás priemerný zárobok nad 23-tisíc, čo je široko-ďaleko najviac," povedal v rozhovore pre HN šéf železiarní Vladimír Soták.
Slovenské elektrárne sa rozhodli staviť na vyššie vzdelávanie. Okrem didaktických pomôcok pre stredné školy chcú finančne aj poskytovaním know-how podporovať projekty na Slovenskej technickej univerzite. Zatiaľ pôjde len o skvalitnenie výučby v existujúcich študijných smeroch, ale časom pripravujú otvorenie nového odboru v energetike. "Firma s takou zodpovednosťou ako majú Slovenské elektrárne sa musí správať k budúcnosti predvídavo. Je našou povinnosťou udržať know-how, napríklad v oblasti kompetencií jadrových odborníkov na Slovensku. Vzdelaní ľudia sú energiou pre krajinu," tvrdí hovorca elektrární Juraj Kopřiva.
V projektoch na podporu vzdelávania je zapojených aj niekoľko ďalších firiem, ostatné však váhajú. "Motivácii k aktívnej spolupráci so slovenským školstvom, vedou a výskumom by mohlo pomôcť aj určité daňové zvýhodnenie pre podobné aktivity alebo projekty. Toto by mohla byť jedna z foriem podpory štátu pri rozvoji znalostnej ekonomiky na Slovensku," myslí si Kráľ.