| Transparency International Slovensko bola verejne vyzvaná reagovať na aktuálnu kauzu súvisiacu s verejným obstarávaním Železničnej spoločnosti (ŽS), a. s., na ľahké vlakové súpravy. Už viackrát sme zdôrazňovali, že ako mimovládna organizácia nebudeme monitorovať, riešiť konkrétne prípady, ale pripravovať a navrhovať opatrenia, ktoré by menili systém tak, aby podozrení z korupcie bolo menej. Vo väzbe na verejné obstarávanie v súčasnosti napr. pracujeme na protikorupčnom minime pre verejné obstarávanie, informačnom minime pre verejné obstarávanie, dohodách o bezúhonnosti (Integrity pact), etickom kódexe verejného obstarávateľa. Časť z uvedených nástrojov sa overuje na pilotných projektoch, ktoré sa uskutočňujú v súvislosti so spoločným obstarávaním viacerých obstarávateľov. To sú opatrenia, ktoré by mali viesť k tomu, že v budúcnosti bude podobných káuz menej. Kvôli korektnosti uvádzame, že informácie o tejto kauze máme iba z médií, nemáme ani vyšetrovacie kompetencie, preto sa môžeme vyjadrovať len k dodržiavaniu všeobecne uznávaných princípov verejného obstarávania, k tomu, či sa uplatnili pravidlá "fair play". Napriek uvedeným obmedzeniam by sme sa chceli vyjadriť k tomu, prečo tento tender vyvoláva otázniky a čo by mohlo prispieť k informovanosti občanov, ktorí sú už niekoľko týždňov svedkami diskusií na túto tému. Informácie V tomto prípade sa zdá, že informácie mali tí, ktorí ich nemali mať (pracovníci ministerstva, poslanci, médiá, lobisti) a na druhej strane ich nemali, resp. si ich nepýtali tí, ktorí ich mali mať (napr. Úrad pre verejné obstarávanie), resp. ich nechcú zverejniť (napr. NKÚ). Občania by mali zo ŽS dostať informácie, či skutočne existuje potreba nakúpiť vlakové súpravy, na základe akých kritérií sa vyberala komisia, ako bol ošetrený konflikt záujmov členov komisie, aké boli kritériá hodnotenia ponúk, aké boli váhy jednotlivých kritérií, aké bolo hodnotenie jednotlivých členov komisie. Občania by od NKÚ mali dostať informácie, aké bolo stanovisko úradu a čo sa posudzovalo. TIS sa pokúšala od NKÚ stanovisko získať, ale dostali sme informáciu, že nie je zatiaľ verejne dostupné a že NKÚ nerobil kontrolu v ŽS aj napriek tomu, že sa v tlači o stanovisku úradu diskutuje. Zverejnenie uvedených informácií, v tomto štádiu verejnej súťaže, je vo verejnom záujme, pretože sa kauza široko medializovala a malo by to byť aj v záujme uchádzačov. Kritériá Predpokladáme, že ŽS ľahké vlakové súpravy skutočne potrebujú, že na to majú potrebné prostriedky a že presne povedali, čo chcú. To, čomu sa hovorí špecifikácia, a tá má byť taká presná a jednoznačná, aby jej každý potenciálny uchádzač mohol a musel rozumieť rovnako. Pri zložitom predmete obstarávania (a to ľahké vlakové súpravy zrejme sú) predstavuje špecifikácia vo vyspelých ekonomikách s mnohoročnou tradíciou verejného obstarávania niekoľko desiatok strán presných, o technické normy sa opierajúcich, charakteristík. Predpokladajme, že to tak bolo aj v súťažných podkladoch tohto prípadu (vo verejnom oznámení o vyhlásení tejto súťaže sa hovorí o 18 technických parametroch a ďalších 6 kritériách), aj keď to na Slovensku v mnohých prípadoch nie je až také samozrejmé. Podmienky Ďalej predpokladajme, že pri takom významnom prípade boli pozorne a zodpovedne stanovené podmienky účasti v súťaži, ako aj kritériá na výber najvhodnejšej ponuky, a to nielen cena, ale aj ponúknutý servis, rozsah a dĺžka garancie a dodržanie kvalitatívnych podmienok. Rovnako dôležité je aj stanovenie váhy jednotlivých kritérií tak, aby sa dala objektívne vybrať najvýhodnejšia ponuka. Výber najvhodnejšej ponuky prislúcha výberovej komisii vymenovanej obstarávateľom, ktorej členovia musia pre daný prípad spĺňať podmienky vrátane "konfliktu záujmov". Navyše musia hodnotiť a vyberať len podľa už vyhlásených podmienok a kritérií, ktoré nemôžu meniť ani dopĺňať. Ak by tieto podmienky boli splnené, potom by sa napr. nemohlo stať, že nie je jasné, či cena je s DPH alebo nie, či sa posudzuje iba cena alebo aj iné kritériá. Napríklad podľa § 30 zákona o verejnom obstarávaní uchádzač môže požiadať o vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, pričom obstarávateľ vysvetlenie oznámi všetkým uchádzačom. Hodnotenia Ponuky sa hodnotia podľa vopred stanovených podmienok a kritérií. Vo verejnom oznámení o vyhlásení tejto súťaže sú okrem technických parametrov a ceny uvedené aj "zmluvné a úžitkové vlastnosti - výhodnosť zmluvných podmienok, spotreba paliva, úroveň dizajnu a náklady na preventívne prehliadky a údržbu". To sú veľmi voľne stanovené kritériá, ale v zákonom stanovenej lehote proti nim nik nevzniesol námietku. V dobrej vôli predpokladáme, že v súťažných podkladoch boli tieto kritériá dostatočne spresnené a doplnené o svoju váhu, pretože ani voči súťažným podkladom v zákonnej lehote žiadny z uchádzačov nenamietal. Ak nie sú súťažné kritériá dobré, jasné a jednoznačné, je príčinou buď nedbalosť a nezodpovednosť obstarávateľa (čo je na Slovensku najčastejší prípad, a vtedy by sme mali volať obstarávateľa na zodpovednosť) alebo je to úmysel obstarávateľa vytvoriť podmienky na preferovanie niektorého z uchádzačov z rôznych dôvodov. Obidva prípady sú však zárodkom korupcie, lebo ponúkajú uchádzačom možnosť "šikovne" využiť dané nepresnosti buď "legálne" alebo aj s použitím korupcie. Kauza sa podľa nás už dostala do štádia, že by sa mali zverejniť relevantné dokumenty. V SR sú inštitúcie, ktoré sú poverené dohľadom nad vereným obstarávaním, kontrolou hospodárenia verejného sektora a dodržiavania pravidiel. Preto by tieto inštitúcie mali zverejniť celé znenie svojho stanoviska. Komisia Hodnotiť ponuky môže len vymenovaná komisia, lebo len jej členovia majú k dispozícii úplné ponuky. Pri otváraní obálok sa zverejňuje pre každú ponuku len ponúknutá cena a splnenie podmienok. Ak teda niekto (napríklad minister) o obsahu ponúk a postupe ich hodnotenia vie pred ukončením hodnotenia, musíme sa pýtať, odkiaľ to vie. Porušili členovia komisie svoju povinnosť mlčanlivosti? Robil na nich niekto nátlak? Snažil sa ich niekto ovplyvňovať? To sú všetko neprípustné postupy. Ak si ktosi ide vyžiadať "posudok", čo sa v ňom má posúdiť? Dostatočnosť špecifikácie alebo správnosť stanovených kritérií? To sa malo stať už predtým v zákonnej lehote! Spoľahlivosť a odbornosť členov komisie? Alebo je to snaha vymenovať novú "komisiu"? Nebolo by potom lepšie využiť zákonný prostriedok - podať námietku až proti poradiu ponúk vyhlásenému riadnou komisiou? Kontrola Do budúcnosti by bolo dobré vyjasniť, ako v priebehu hodnotenia ponúk bude fungovať externá kontrola, napr. kto a na základe akých podnetov si ju bude môcť vyžiadať. Zároveň je potrebné zvážiť zavedenie jasného mechanizmu pre oznamovanie podozrení z korupčného správania (tzv. whistleblowing), ktorý je uplatňovaný vo viacerých krajinách. Aj tento prípad ukazuje, že je potrebné prijať Etický kódex obstarávateľa, ktorý by jasne definoval postupy minimalizujúce korupciu. Napríklad v niektorých krajinách je pri verejnom obstarávaní zavedená povinnosť hlásiť všetky stretnutia, kontakty s uchádzačmi u osôb, ktoré môžu mať vplyv na výsledok. Tým by sa uľahčila verejná kontrola tejto korupčne citlivej oblasti. Uchádzači Ak majú uchádzači námietky k stanoveným kritériám vo verejnom oznámení, o vyhlásení súťaže, alebo k súťažným podkladom, môžu podať námietku. Nestalo sa tak, čo je na Slovensku bežné. Namieta sa až vtedy, keď je uchádzač vylúčený alebo ak súťaž nevyhrá. Uchádzači majú možnosť uplatniť zákonné námietky vo viacerých fázach procesu verejného obstarávania. V tejto kauze ich neuplatnili. Ak podnikatelia uprednostnili iné formy získania informácií či snahu presvedčiť o kvalite ich ponuky, o čom to hovorí? O nedôvere v inštitúcie, ktoré majú rozhodovať a v prípade nejasnosti, nekorektnosti postupu konať alebo o tom, že uchádzači mali iné kanály cez ktoré chceli výsledok ovplyvniť? Inštitúcie Na Slovensku sa takmer žiadny väčší tender nezaobišiel bez podozrení z korupcie, klientelizmu. Malo by to vyvolať snahu nájsť mechanizmy, ako by sa malo v prípadoch podozrení z korupcie postupovať. Mnohé odpovede by mohol dávať Úrad pre verejné obstarávanie. To je však štátny orgán a v jeho kompetencii je len to, čo mu zákon priamo ukladá, teda ako má riešiť námietky a ako má dohliadať na verejné obstarávanie. Už viackrát sme sa dozvedeli, že odpovede na niektoré otázky nie sú v jeho kompetencii. Ak Úrad pre verejné obstarávanie tvrdí, že v takýchto prípadoch nemôže konať alebo len obmedzene, treba si položiť otázku: Kto má teda kompetencie konať v takýchto prípadoch? Ak sa to nevyrieši, bude možné výsledky verejných súťaži spochybňovať, blokovať ich ukončenie, ale najmä nebude účinný mechanizmus, ako postihnúť pokusy o korupciu. Financovanie politických strán V krajine s vysokou mierou korupcie a nízkou dôverou vo verejný sektor je otázkou politickej prezieravosti obsadzovanie citlivých postov príbuznými, napr. ak predsedom komisie je blízky príbuzný predsedu vlády a predsedu politickej strany vzbudzuje to pochybnosť, najmä preto, že fenomén financovania politických strán aj cez štátne zákazky je podľa prieskumov medzi podnikateľmi veľmi rozšírený. Podľa viacerých prieskumov (napr. Svetovej banky) podnikatelia v SR priznávajú, že neoficiálne sponzorujú politické strany a že protihodnotou sú výhody pri obchodných kontaktoch so štátom. Preto ak chceme v budúcnosti obmedziť podobné podozrenia, mali by politické strany vo vlastnom záujme zaviesť mechanizmy na nadštandardnú transparentnosť financovania politických strán. Iba tak môžu občana presvedčiť, že nemajú čo skrývať a chcú budovať dôveru. Občan právom očakáva, že dostane odpoveď na otázku, kto má vlastne v tejto kauze pravdu. Konečnú odpoveď môžu dať iba inštitúcie, ktoré ju preverujú (napr. prokuratúra). Môže to však trvať dlho a vtedy túto kauzu už možno prekryje iná. V tejto fáze však viac svetla môže vniesť viac informácií. Verejne preto vyzývame: Železničnú spoločnosť, aby zverejnila informácie, - či skutočne existuje potreba nakúpiť vlakové súpravy - ako sa to preukázalo - na základe akých kritérií sa vyberala komisia - ako bol ošetrený konflikt záujmov členov komisie - aké boli hodnotiace kritéria, kto ich stanovil - aké boli váhy jednotlivých kritérií - aké bolo hodnotenie jednotlivých členov komisie - odôvodnenie výberu víťaza súťaže Najvyšší kontrolný úrad, aby zverejnil stanovisko k uvedenej verejnej súťaži. O stanovisko sa opierajú viaceré vyjadrenia v médiách. Úrad by mal jasne uviesť, čo posudzoval a prečo má pochybnosť o výbere najlepšej ponuky. Úrad pre verejné obstarávanie - aké iniciatívy vyvinie, aby sa našli mechanizmy, ktoré budú riešiť podozrenia z korupcie v procese verejného obstarávania? SDKÚ a ostatné politické strany - zverejniť podrobné informácie o financovaní svojej činnosti a volebnej kampane - aké opatrenia prijala na to, aby pri udeľovaní verejných zákaziek a iných výhod zo strany štátu nebolo jedným z kritérií "pozadie" pre stranu. |
StoryEditor