Politici budú dotovať prácu. Podľa politických strán je totiž najlepším bojom proti nezamestnanosti dotovanie tvorby nových pracovných miest. Kým niektoré z nich chcú zaviesť daňové alebo odvodové úľavy, iné chcú, aby nízko platenú prácu poskytoval samotný štát. Podľa analytikov sú však takéto plány len slabým liekom na rekordné vysoký počet ľudí bez práce. Ak politici nevymyslia nič iné, výrazné zníženie vyše 13,5-percentnej nezamestnanosti očakávať nemôžeme. „Výrazne znížiť počet nezamestnaných cez takéto opatrenia vôbec nie je možné. Štát by na to nemal peniaze,“ zhodnotil ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Jeden chce to, druhý zas niečo iné
Aj ešte stále koaliční partneri majú pritom rozdielne predstavy o tom, ako by mal štát na nové pracovné miesta doplácať. KDH plánuje napríklad zaviesť odvodové prázdniny pre tých, ktorí zamestnajú čerstvých absolventov alebo dlhodobo nezamestnaných. Od odvodov by si tak mohli oddýchnuť niekde až tri roky. Ostatné strany však majú vlastné plány. SDKÚ-DS plánuje rozšíriť aktivačné práce tak, aby sa do nich mohlo zapojiť čo najviac nezamestnaných. Naopak, SaS chce aktivačný príspevok či absolventskú prax úplne zrušiť. Namiesto toho chcú, aby nezamestnaným ponúkol prácu štát. „V časovom horizonte štyroch rokov budú sociálne dávky a tieto príspevky nahradené ponukou práce prostredníctvom štátnej agentúry v oblasti verejnoprospešných prác za minimálnu mzdu,“ vysvetlil podpredseda SaS Jozef Mihál. Aj podľa opozičného Smer-SD je zníženie nákladov práce jedno z najdôležitejších opatrení v boji proti nezamestnanosti. „To je možné zavedením odpočítateľnej položky pre nízko kvalifikovaných nezamestnaných a absolventov bez praxe,“ vysvetlil podpredseda strany Peter Kažimír.
Toto nám nepomôže
Analytici sa však na plány politikov pozerajú s nedôverou. Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša totiž daňové úľavy či iné formy dotácie zavádzajú do systému nové výnimky. Tým sa zvýši šanca, že budú zneužité. „Skôr som skeptický, že by sa cez takéto opatrenia výrazne znížila nezamestnanosť,“ myslí si Goliaš. Tomu medzi plánmi politikov chýbajú najmä snahy rekvalifikovať dlhodobo nezamestnaných. „Rekvalifikácie môžu zmeniť najviac. Keď sa nezamestnaní naučia nové zručnosti, tak majú oveľa väčšiu šancu zamestnať sa,“ dodal analytik. Svoje výhrady neskrýva ani riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Upozorňuje na to, že nový systém dotácií môže priniesť viac byrokracie a starostí než úžitku. „Tú dotáciu musí od zeleného stola vždy niekto vyrátať, takže tam je ďalšie riziko,“ dodal Páleník. Ten navrhuje zaviesť takzvaný inkluzívny trh. Vznikli by tak inštitúcie, ktoré by zamestnávali napríklad dlhodobo nezamestnaných. Tie by sa cez tendre potom uchádzali o verejné zákazky.