Rok 2009. Na čelo Najvyššieho súdu sa dostal Štefan Harabin. A to voľbou, ktorá bola v justícii zrejme tou najkontroverznejšou na Slovensku. Prvýkrát sa totiž stalo, že na vrchol súdnej moci zamieril človek s priamym prepojením na politickú moc, rovno z ministerského kresla.
Päť rokov po. Harabinovo funkčné obdobie sa končí. A tento človek opäť za sebou nesie tieň kontroverzie. Tentoraz však pre žaloby na médiá či štát, ale aj pre údajné preraďovanie a disciplinárne trestanie jeho kritikov. Tvrdia to aspoň viacerí sudcovia Najvyššieho súdu. Ako sa však Štefan Harabin vôbec dostal do takejto pozície?
Raketový štart
Odpoveď treba hľadať ešte na začiatku 90. rokov. Vtedy tento absolvent Právnickej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prišiel do Bratislavy. A podarilo sa mu nasadnúť na ten správny vlak. Nastúpil na ministerstvo spravodlivosti. „Podarilo sa mu využiť správny moment, keď sa tu začali koncentrovať sily a ľudia, ktorí neskôr hýbali krajinou,“ hovorí pre HN sudca, ktorý si neželá byť menovaný. A práve vtedy naberal prvé kontakty, ktoré mu mohli v budúcnosti pomôcť.
Štefan Harabin. Snímka: TASR/F. Iván
Tie pocítil aj v roku 1998. V tom čase volil predsedu Najvyššieho súdu parlament. Vo vláde boli HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska, ktorí mali aj väčšinu v Národnej rade. A post získal práve Harabin. Podľa sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta sa už v tom čase ukazovalo, že má podporu politických špičiek.
Nový minister. Za Fica
Zároveň sa však podľa viacerých sudcov formoval ako cieľavedomý človek, ktorý rád presadzuje svoje názory. Avšak jeho meno si spájali najmä s odbornosťou. Ich názor sa však začal postupne meniť.
Zlomom bola najmä prvá vláda Roberta Fica. Jedna z koaličný strán – HZDS ho oslovila s ponukou na post ministra spravodlivosti. A on ju prijal. „Pri jeho výbere zohralo úlohu, že vo vláde boli strany, ktoré Harabina už predtým podporovali,“ hovorí Kliment.
Prečítajte si aj: Harabin ako šéf najvyššieho súdu skončil. Budú úplne nové voľby. Čítajte viac TU.
A prišli viaceré kontroverzné rozhodnutia. Medzi nimi bola najmä snaha zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré sa zameriavajú najmä na politické či mafiánske kauzy. V tomto období sa začali ozývať aj prví oponenti. Medzi nimi napríklad aj Zuzana Ďurišová, jedna zo súčasných kandidátok. Reakciou bolo, že po návrate Harabina na súd ju preradili z jedného kolégia Najvyššieho súdu na iné, ktorému sa predtým tak intenzívne nevenovala.
Podľa jedného z kritikov doterajšieho prvého muža justície, sudcu Petra Paludu, sa tak stalo symbolom Harabinovho pôsobenia, že svojich názorových oponentov začal trestať.
Napriek tomu ho aj v aktuálnej kandidatúre podporilo takmer 60 z 80 sudcov Najvyššieho súdu. Ako je to možné?„Na Najvyššom súde úplne chýba stredná generácia. Sú tam hlavne ľudia tesne pred dôchodkom, ktorí plnia, čo sa im zadá,“ dodal Kliment.