Hlavným cieľom medzinárodnej konferencie so symbolickým názvom Tatra Summit v Bruseli bolo dať dohromady ľudí, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe bankovej únie, otvorene, za účasti verejnosti diskutovať o tomto projekte a pripraviť podklady pre ďalšie rokovania na európskej úrovni. Týmito slovami zhrnul minister financií SR Peter Kažimír podujatie, ktoré sa koná tesne pred zasadnutím ministrov financií eurozóny a EÚ.
Kažimír spresnil, že organizátorom dnešného podujatia sa podarilo združiť rozhodujúcich činiteľov z Európskej centrálnej banky, Európskej komisie, najvýznamnejšieho think-tanku v Európe a svojimi skúsenosťami priamo z terénu sa podelili šéf najväčšej slovenskej banky a predseda predstavenstva rakúskej Erste Group Andreas Treichl, ktorý pomáha formulovať názory v oblasti bankovníctva v regióne Vyšehradskej štvorky.
"Hovorili sme o najaktuálnejších novinkách, keďže summit EÚ iba v decembri schválil najzákladnejšie rysy druhého piliera bankovej únie, ktorým je rezolučný mechanizmus na záchranu bánk," uviedol Kažimír.
Podľa slov slovenského ministra sa všetci kľúčoví hráč zhodujú v tom, že rok 2014 je kľúčový pre bankovú úniu, tá však musí čo najrýchlejšie prejsť do finálnej podoby, na úroveň medzivládnych dohôd. Zároveň, čo je úloha centrálnych bánk, sa treba pripraviť na záťažové testy európskych bánk, čo je súčasťou tohto procesu.
"V tejto fáze je kľúčové aj pre Slovensko, aby daňoví poplatníci neplatili za hriechy bankárov. Je správne, že dnes bola spomenutá zmena kultúry, čiže keď štáty ustupujú od záchrany bánk z peňazí daňovníkov a banky prechádzajú na vlastné zdroje," upozornil Kažimír na dôležitosť jednotného rezolučného mechanizmu. Pripomenul, že v prípade krízy to budú po novom najskôr majitelia a akcionári bánk, ktorí venujú zdroje na jej rekapitalizáciu, potom nastúpi zoznam veriteľov a až v ďalšej fáze bude zásah z európskych záchranných fondov.
Kažimír na úvod Tatra Summitu prítomným pripomenul príklad Slovenska, ale aj Českej republiky a ďalších krajín, ktoré na sklonku 90. rokov "upratovali" svoje bankovníctvo.
"Slovensko zaplatilo veľa. Zaplatilo skoro 12 % HDP, pretože prečistilo vlastné banky a nikto nám nepomohol. Náš prístup je taký, aby bola férovosť, že aj teraz, keď hovoríme o hriechoch minulosti, sa na prvom mieste o problémové banky musia postarať rozpočty krajín, v ktorých sa banky nachádzajú," uviedol Kažimír.
V súvislosti s bankovou úniou minister financií SR skonštatoval, že Európania zažívajú obrovské zmeny v oblasti verejných financií. Ak sa vlani prijímal veľký balík regulačných zákonov a smerníc pre väčšiu miery disciplíny, teraz sa dianie presúva na finančné služby a finančný sektor ako taký. Lídri EÚ musia vytvoriť nové pravidlá pre bankový priemysel, nakoľko je tu dedičstvo minulosti a výzvy pre budúcnosť. Okrem toho sú vytvárané pravidlá "šité" tak, aby nielen čelili ďalším krízam, ale aj podporili hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.
"Nie je to vymyslená téma, z kuloárov, týka sa to reálneho života a našich peňazí," uviedol Kažimír o hlavnej téme diskusií na Tatra Summite. Zároveň nevylúčil, že sa toto podujatie, ktoré malo premiéru vlani vo februári v Bratislave, nezopakuje aj do tretice, nakoľko je to dobrá akcia a jediná, ktorá sa v Bruseli na túto tému koná.
Okrem toho sú podľa jeho slov podobné podujatia vhodnou príležitosťou na pripomenutie slovenského predsedníctva v EÚ v druhom semestri 2016.