Jedným z najväčších firiem na Slovensku sa otvárajú dvere k peniazom z Bruselu. Oceliari, ktorí zamestnávajú na Slovensku desiatky tisíc ľudí, by totiž zrejme od budúceho roka mali dostať šancu čerpať eurofondy. A tie budú môcť následne investovať do modernejších technológií či inovácií. Doteraz takúto možnosť nemali.
Novinku chce zaviesť rezort hospodárstva v novom akčnom pláne, ktorý má pomôcť práve tejto skupine zamestnávateľov. „Hutníctvo a oceliarstvo sú v súčasnosti druhým najsilnejším odvetvím na Slovensku,“ zdôvodnil prípravu dokumentu hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
V spolupráci so Sotákom
Prvé rámce plánu rezort ukázal po tom, ako tento týždeň minister Tomáš Malatinský rokoval so šéfom Železiarní Podbrezová Vladimírom Sotákom. „Podľa nás je perfektné, že Slovensko tvorí akčný program pre oceľ a že ministerstvo reaguje medzi prvými na dianie v Európskej únii,“ povedal podľa agentúry TASR Soták. Jeho firma musela dosiaľ do nových technológií investovať viac ako 24 miliónov eur. Po novom by na to aj on mohol dostať eurofondy.
Faktom je, že na toto odvetvie sa zameriava aj Európska komisia, ktorá v minulom roku prezentovala svoj plán na jeho záchranu. Generálny sekretár Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Ervín Kubran hovorí, že europeniaze na nové technológie môžu byť jednou z možnosti, ako sa môžu oceliari dostať so súčasnej nepriaznivej situácie.
Napríklad v košickom U. S. Steel doteraz do zelených technológií investovali viac ako 260 miliónov eur. Podľa hovorcu firmy Jána Baču sú však najväčšou výzvou vysoké ceny energií, ktoré znevýhodňujú slovenský priemysel. „Veríme preto, že práve táto oblasť bude prioritou slovenského implementačného plánu.“ Podľa údajov Eurostatu platili v roku 2012 podniky na Slovensku štvrté najvyššie ceny za elektrinu v krajinách EÚ.
Keď sa následne skombinujú oba faktory – teda tlak na menej vypustených emisií a vysoké ceny energií, firmy majú problémy. Upozorňuje na to aj člen Predstavenstva Oravských ferozliatinových závodov Anton Sklárčik. FirIch podnik musí od vlaňajška nakupovať emisné povolenky, okrem toho ich zaťažuje takmer dvojmiliónový odvod do Národného jadrového fondu. Sklárčik preto očakáva isté kompenzácie týchto nákladov.
Energie riešiť budeme
Či ministerstvo v pripravovanom dokumente ráta aj so znižovaním cien energií, nie je zatiaľ známe. Jurikovič síce tvrdí, že dokument sa energiami zaoberať bude. Ako, to vraj kvôli prebiehajúcim rokovaniam nie je možné konkretizovať.
Analytik INESS Martin Vlachynský si myslí, že vláda by sa nemala zameriavať na ten či onen sektor, ale snažiť sa zlepšiť podnikateľské prostredie ako celok. „Dnes nevieme povedať, či budúcnosť Slovenska patrí oceliarstvu, informačno-komunikačným technológiám alebo biotechnológiám,“ dodáva Vlachynský.
Aké sľuby dostali oceliari
Budú môcť čerpať eurofondy na inovácie a modernizáciu technológií.
Štát im pomôže s umiestnením ich výrobkov na východoeurópskych a ázijských trhoch.