Ste hlavným spíkrom štvrtkovej konferencie HN o manažérskom účtovníctve. Môžete opísať fungovanie modelovej firmy, ktorá má tento typ účtovníctva zvládnutý?
Takáto firma má úplne jasno v tom, kde a akým spôsobom zarába. Má kvalitne spracované portfólio výrobkov, zákazníkov aj teritóriá predaja. Dokonale vidí, ako jednotlivé útvary prispievajú z hľadiska svojich právomocí k výsledkom spoločnosti ako celku. Dokáže porovnať nákladovú náročnosť svojich procesov s inými firmami, a tým pádom je schopná určiť, čo môže spraviť vo vlastnej réžii a čo už musí nakupovať externe.
Čo sa stane, ak to niektorá firma podcení?
Môže na to doplatiť najmä v čase, keď prituhuje konkurenčné prostredie a firmy sa dostávajú pod tlak. Bolo to dobre vidieť predovšetkým v čase krízy. Problémy pociťovali predovšetkým spoločnosti, ktoré boli nastavené konjunktúrne, ale záujem zákazníkov už bol krízový. Vtedy to na konkurenčnom poli začalo vrieť. Zákazníci tlačili na to, aby dostávali rovnaké produkty za výrazne nižšiu cenu. Nenadarmo sa hovorí, že manažérske účtovníctvo je nástrojom do nepohody. Kým je na trhu pokoj a všetci si užívajú, nemá to takú váhu ako v čase, keď sa začínajú zhoršovať podmienky pre podnikanie.
Doplatili na to niektoré spoločnosti aj na Slovensku?
Takých firiem bol celý rad. Jedným z dôvodov, prečo sa počas krízy dostali do problémov alebo dokonca zbankrotovali, bol ten, že nepredvídali možnosti zhoršenia podnikania. Tým pádom nemali dostatočne dobre nastavený systém riadenia vrátane jeho chrbtovej kosti, teda manažérskeho účtovníctva. Ale platí to aj naopak. Firma, ktorá má kvalitne nastavené komparatívne výhody, dokáže viac než iné podnikateľské subjekty ponúkajúce rovnaké produkty alebo pôsobiace v tom istom odvetví. Ak má zvládnutý proces manažérskeho účtovníctva, dokáže prosperovať, hoci sa od konkurencie neodlišuje výrazne kvalitnejšími produktmi.
V čom vidíte najväčšie chyby, ktoré by pomohlo odstrániť práve manažérske účtovníctvo?
Tých chýb môže byť mnoho. Ale základným problémom je, že podnikateľ alebo vrcholné vedenie nevie, ako jednotliví ľudia prispievajú k celopodnikovým výsledkom, alebo ako im zarábajú jednotlivé úseky. Nesmierne devastujúce je napríklad to, ak dobrý a zlý zamestnanec berú rovnaké peniaze. To je záležitosť, ktorá má pre vnútorný kolektív firmy zničujúci charakter.
Ide o nové odvetvie ekonomiky?
Úplne nové nie je. Jeho základy boli položené zhruba v druhej polovici 80. rokov. Až nedávna kríza však upriamila pozornosť na všetky metódy a nástroje, ktoré pre firmy predstavujú pridanú hodnotu a sú určené skôr pre praktikov než teoretikov.
Ktorá krajina je v tomto smere lídrom určujúcim nové trendy?
Kolískou samotného pojmu manažérskeho účtovníctva sú Spojené štáty. Rôzne smery a analógie však vznikli aj v ďalších štátoch, ako je Nemecko či Francúzsko. Každá krajina má svoju kultúru a stanovuje trendy, ktoré sa prejavujú v manažérskom vývoji firiem. Ale ak vravíme o českých a slovenských firmách, tak príklad si berú najmä z USA.
Dokážu naše spoločnosti držať tempo so zahraničím?
Určite áno. Dá sa povedať, že po prekonaní krízy dnes už celý rad firiem vrátane tých malých používa jednoznačné a úderné nástroje, ktoré nie sú príliš náročné na robustné informačné systémy. Mám skúsenosti, že mnoho spoločností na Slovensku a v Česku používa tieto metódy veľmi efektívne a drží krok so svetom.
Pre ktoré firmy je manažérske účtovníctvo vhodné?
Potrebuje ho každá spoločnosť, aj keď jeho forma sa môže líšiť od jej veľkosti, odvetvia či charakteru podnikania. Veľmi často je dané duchom a tradíciou firmy. Aj informácie o tom, že jednoduchý podnikateľ vyrába svoje produkty s určitou nákladovou náročnosťou, predáva ich za určitú cenu, a tým pádom má za tieto výrobky zisk, je už informácia manažérskeho účtovníctva. Z tohto pohľadu si trúfam povedať, že dnes už takmer neexistuje firma, ktorá by tieto informácie nevyužívala. Niektoré však o tom možno ani nevedia.
Poznáte najčastejšie argumenty, prečo sa firmy tomuto trendu vyhýbajú?
Veľmi častou predstavou a argumentom je to, že zavedenie manažérskeho účtovníctva je drahou záležitosťou s neistou návratnosťou. Keď firma prosperuje, jej náklady sú nižšie než výnosy a dosahuje stabilný zisk, môže ju to viesť k akémusi ukolísaniu. Vedenie príde k záveru, že nový systém nie je potrebný, pretože spoločnosť funguje aj bez neho. Tak prečo ísť do nákladnej investície s neistým výsledkom? Veľmi rýchlo sa to však môže obrátiť v okamihu, keď firma vyrobí rovnaké množstvo tovaru, ale klesnú jeho ceny. V tej chvíli máte z rovnakých výnosov iba 20-percentný zisk a firma sa dostáva do paniky. Až potom začína hľadať príčiny, ako k niečomu takému mohlo dôjsť. V mnohých prípadoch však už môže byť do istej miery neskoro.
Dá sa vyčísliť, koľko by zavedenie manažérskeho účtovníctva stálo?
Takéto číslo sa nedá presne určiť, pretože závisí od mnohých faktorov. Jednak od obsahovej prípravy, čo tá firma bude implementovať, ale aj od toho, ktoré konkrétne veci už má zavedené. Ďalej veľa závisí od softvérového riešenia nového systému. Často tiež nejde ani tak o to, koľko ľudí firma zamestnáva, aké má výnosy a objem produkcie, ale skôr koľko má zákazníkov, druhov produktov a ako pôsobí na rôznych teritóriách predaja.
Keď sa už spoločnosti rozhodnú do toho ísť, kedy by sa jej investícia mala vrátiť?
Nemusí to byť zákonite investícia. Je to skôr spojené s určitým odstránením nedostatkov riadenia. Pomôžem si citátom klasika, Alfreda Sloana, ktorý bol kedysi dávno najvyšším predstaviteľom americkej automobilky General Motors. Ten zvykol hovoriť, že vo firmách máme ohromný potenciál. Nebude nás stáť ani dolár na investíciách a je veľmi rýchlo mobilizovateľný. Sú to naši ľudia. Ďalší hovoria, že iba iným preháňaním čísiel po papieri môžeme dosiahnuť prenikavo lepšie výsledky. Tieto záležitosti teda často nie sú spojené s veľkou investíciou. Ide len o čiastkové úpravy informačného systému, ktoré ľuďom ukážu, za čo zodpovedajú, kde majú svoje právomoci a akým spôsobom prispievajú k celopodnikovým výsledkom. V tej chvíli môže byť efekt za málo peňazí veľmi rýchly a účinný.
Kto je Bohumil Král
Je vedúcim katedry manažérskeho účtovníctva na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Predsedá rade Pražskej medzinárodnej manažérskej školy aj Českej asociácie finančného riadenia. V minulosti šéfoval Európskej účtovnej asociácii. Napísal niekoľko prác o manažérskom účtovníctve, s prednáškami sa zúčastňuje na konferenciách vo viacerých krajinách.
