Budeme bývať ako v Stredomorí? Stavby by mali odolať aj bláznivému počasiu

Čakajú nás stále väčšie extrémy. Reagovať by sme mali odolnou infraštruktúrou.

Predstavte si jeden ostrov, na ktorom ležia dva štáty. Tento ostrov pravidelne sužujú ničivé hurikány. Tie síce nepoznajú štátne hranice, no aj tak z týchto prírodných katastrof obvykle vyviazne jeden zo štátov horšie než ten druhý. Jedna polovica ostrova pravidelne hlási viac obetí, ničivý živel devastuje viac budov a každá ďalšia katastrofa potápa štát hlbšie do špirály chudoby. Toto nie je fiktívny príbeh, ale realita štátov Haiti a Dominikánska republika, ktoré sa delia o jeden kus pevniny v Karibskom mori.

Prečo ťahá Haiti oproti Dominikánskej republike za kratší povraz, aj napriek tomu, že sú si štáty geograficky veľmi podobné? Kým Dominikánska republika cielene zalesňuje a má k dispozícii viac zdrojov na výstavbu infraštruktúry tak, aby budovy či cesty hurikánom odolali, Haiťania na odolnú infraštruktúru vlastné zdroje nemajú. Obzvlášť potom, ako krajinu pred niekoľkými rokmi zničilo ničivé zemetrasenie. A lacnejšiu infraštruktúru im možno opäť čoskoro zmetie nová hurikánová sezóna.

Pripravte sa na neistotu

Klíma sa mení. A podobné problémy s počasím, s akými zápasí Stredná Amerika, môžu o pár rokov pocítiť aj iné časti sveta. Zďaleka pritom nejde len o hurikány. Zmena klímy so sebou prináša extrémne prejavy, napríklad v podobe prívalových dažďov, záplav, extrémnych horúčav, stenčujúcich sa zásob pitnej vody či stúpajúcich hladín morí.

Svet preto stojí pred výzvou, ako budovať takú infraštruktúru, ktorá odolá nečakaným udalostiam a naďalej funguje. Napríklad newyorské metro počas hurikánu Sandy v roku 2012 sa za odolné považovať nedalo - pritom by stačilo, keby sa tunely dokázali pred vodou uzavrieť. Zároveň by to však mala byť infraštruktúra, ktorá náš energeticky náročný svet udrží v chode bez toho, aby to šlo na úkor budúcich generácií. Presne o tom hovorí jeden z navrhovaných Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by mali na jeseň prijať krajiny OSN.

Zelená energia

Stavať tak, aby na to nedoplácali naše deti, sa pritom nezaobíde bez zelenej energie. Možností máme viacero. Lukáš Zorád z organizácie Človek v ohrození pôsobiaci v Keni hovorí, že “napríklad v krajinách s vysokým počtom hodín slnečného žiarenia majú obrovský potenciál solárne technológie.” Spomína aj Kostariku, ktorá dokáže väčšinu roka fungovať na vodnej energii a fosilné palivá má len “pre istotu”.

Slovenské ministerstvo životného prostredia pri zelenej energii poukazuje na to, že je stále pridrahá. Hovorca rezortu Maroš Stano pripomína analýzu nemeckého inštitútu Frauenhofer, podľa ktorej je uhoľná energia lacnejšia než tá zelená. Analýza však nepočíta so skrytými dotáciami, na ktoré nedávno poukázal napríklad Medzinárodný menový fond. Uhoľné elektrárne sú možno lacnejšie pri výstavbe, no spôsobujú napríklad vyššie náklady na zdravotníctvo vplyvom znečisteného ovzdušia či na degradovanej prírode vplyvom ťažby uhlia či jeho spaľovania.

Čo robí Slovensko

Čo robí vo sfére odolnej infraštruktúry Slovensko? Naše ministerstvo dopravy hovorí o integrovanej infraštruktúre “prostredníctvom zvyšovania kvalitatívnej úrovne cestnej a železničnej infraštruktúry, rozvojom diaľnic a ciest prvej triedy, modernizáciou železníc,” odkázal hovorca rezortu Martin Kóňa.

Kým Slováci sa bavia o zvyšovaní kvality, riešenia, s ktorými prichádzajú niektoré firmy či výskumníci v iných častiach sveta, sú ako vystrihnuté zo sci-fi filmov. Napríklad Holandsko, ktorému vedci predpovedajú, že sa stane novodobou Atlantídou, prišlo s unikátnym systémom hrádz. Vďaka nim by mala krajina zostať “v suchu” aj pri stúpajúcej hladine morí. Holanďania sa tiež chystajú postaviť prvý most 3D tlačiarňou a idú testovať cesty z recyklovaného plastu, ktoré sú lacnejšie a odolnejšie než tie z asfaltu. A zelenšie. V Kalifornii si zas chcú odskúšať levitujúce kapsule presúvajúce sa vo vákuovaných trubiciach, vďaka čomu by chceli v budúcnosti zdolávať 600-kilometrovú vzdialenosť medzi L.A. a San Franciscom za slabú trištvrtehodinu.

Aj na Slovensku sa nájdu zaujímavé projekty, aj keď nie sú také high tech. Na jednom z nich sa podieľa Združenie miest a obcí Slovenska v hornom povodí rieky Ondava. Cieľom je reagovať na meniacu sa klímu. Združenie plánuje “skrotiť” povodie rieky tak, aby sa okrem iného zabránilo vzniku prívalových vôd a v čase sucha zas zabezpečilo dostatok vody. Chcú pritom využiť prírode blízke postupy a zapriahnuť do toho širokú verejnosť. Aby takýto projekt fungoval, aby všetko zapadlo do seba, spoločnú reč musí nájsť celá kopa hráčov s neraz na prvý pohľad rozličnými záujmami a predstavami.

Príklad zo subtrópov

Zmena klímy sa na Slovensku prejaví napríklad stále častejšími záplavami, ale aj pravidelnými vlnami extrémnych horúčav. Tie sa stávajú neznesiteľnými najmä v mestských betónových džungliach. Jednoduchým riešením je napríklad aj viac zelene.

“Bola by hlúposť nepodučiť sa od tých, čo v 40-stupňových teplotách fungujú dlhodobo. Príklad si môžeme brať zo starých miest v subtrópoch, ktoré využívajú vonkajšie tienenie okien, úzke ulice s hlbokými tieňmi, stromy, ktoré sme nedávno tak horlivo rúbali z mestských ulíc, parkovísk a námestí,” hovorí Juraj Mesík, ktorý radí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Príkladom je aj nedávna bratislavská iniciatíva, kedy sa majú na Hlavné námestie vrátiť stromy, ktoré odtiaľ pri rekonštrukcii odstránili a turisti sa dnes pred prudkým slnkom krčia pri kvetináčoch.

Slovenské hlavné mesto v minulosti viackrát zápasilo s povodňami. Hladina Dunaja počas výdatných dažďov stúpala a rieka sa vylievala do mesta. Bratislava však zainvestovala do protipovodňovej ochrany, vďaka čomu má rieku pod kontrolou. Aj napriek tomu však dokáže voda bratislavské ulice stále prekvapiť. Napríklad aj vlani sme boli svedkami lokálnych povodní z prívalových dažďov.

“Ochrana proti povodniam je v zásade na dobrej úrovni. Všeobecným problémom v mestách zvlášť je meniaci sa režim dažďových zrážok. Tu niekedy pomôže už dobrá starostlivosť o kanalizačný systém,” hovorí profesor Robert Špaček zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Chudobní a izolovaní trpia viac

Zmenami klímy trpia viac rozvojové krajiny než rozvinuté. “Často mám pocit, že hoci o zmene klímy v rozvojových krajinách všetci vedia a všetci o nej hovoria, na jej prejavy sa pripravujú len zanedbateľne, ak vôbec. Zelených projektov je všade mnoho, ale sú to skôr malé osamotené projekty, ako systematické adaptačné opatrenia,” hovorí Zorád z Človeka v ohrození.

Hlavným problémom je pritom neraz nedostatok financií. “Holandsko môže svoje územie chrániť pred stúpajúcim morom vysokými, drahými super-tech hrádzami. Ale Dháka v Bangladéši, Káhira v Egypte, Lagos v Nigérii, Dar es Salaam v Tanzánii a desiatky ďalších mnohomiliónových miest a krajín so stovkami miliónov obyvateľov na to jednoducho nemajú a ani nebudú mať ekonomické zdroje,” podotýka Mesík.

Obzvlášť ťažké to pritom majú vnútrozemské rozvojové krajiny. Nie je totiž jedno, či krajina má alebo nemá prístup k moru. A ak ho nemá, či susedí s Pakistanom alebo s Poľskom. Tie najchudobnejšie krajiny Afriky ležia vo vnútrozemí, väčšina tzv. najmenej rozvinutých krajín je bez mora. Nielenže ležia ďaleko od obchodných ciest, ale ich obchod neraz visí na labilnej šnúrke susedových nohavíc. Cezhraničná infraštruktúra pokrivkáva, vnútroštátna má o to menej peňazí na rozvoj a znovu sa ocitajú v kolotoči chudoby a nestability.

Či už ide o bohaté alebo chudobné krajiny, mnohé zápasia s tým istým problémom - s politikmi, ktorí nedovidia ďalej ako do konca svojho funkčného obdobia. “Vlády plánujú zväčša v štvorročných volebných cykloch, a tak prípravu na dlhodobé trendy a hrozby prenechávajú ochotne na budúce vlády a generácie. Mnohí politici sa správajú v duchu ´po nás potopa´. To, čo bude o 20-30 rokov, majú ľudovo povedané na háku,” dodáva Mesík.

Tento článok je desiaty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie

10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi

11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia