Tokaj je opäť aj slovenský. Súdy Európskej únie definitívne odmietli žiadosť Maďarska o zrušenie chráneného označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj pre vína z viníc nad Malou Tŕňou, Čerhovom či Viničkami. Miestni vinári tak môžu naďalej predávať zhruba 80-tisíc litrov tekutého topásu ročne s dôležitým slovíčkom Tokaj na etikete. Verdikt by mal južný Zemplín otvoriť investorom. „Oblasť poskytuje obrovský potenciál pre investície, žiaľbohu, kvôli prebiehajúcemu sporu sa tieto investície utlmili,“ hovorí šéfka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková. V hre sú zmrazené projekty domácich vinárov aj potenciálne investície zo zahraničia. „Napríklad maďarská tokajská oblasť je na 70 percent v rukách zahraničného kapitálu, sú tam Francúzi, Španieli či Taliani,“ hovorí enológ Fedor Malík.
Čaro značky
„Plány sú veľké, otázne je, kedy sa ich podarí zrealizovať,“ hovorí napríklad generálny riaditeľ vinárskej spoločnosti Elesko Roman Milata. Firma zatiaľ obrába v tokajskej oblasti 15 hektárov viníc. Ďalších 13 hektárov má pripravených a na spustenie čaká aj hotový projekt spracovateľského závodu, pivničiek a degustačných miest. Pokyn na výstavbu však príde až po zvýšení dopytu po slovenskom tokaji, upozorňuje Milata . Ten by mohol prísť práve s bezproblémovým šírením značky slovenského Tokaja v zahraničí. „Slovenský tokaj ešte nie je taký známy, takže rozhodnutie súdu pomôže ukončiť aj večné spochybňovanie nášho exportu a podozrievanie, že dačo falšujeme,“ hovorí jeden z miestnych top producentov Jaroslav Ostrožovič. Ten hospodári na 55 hektároch a ďalších desať hektárov pripravuje na osadenie. „V šuplíku mám aj projekt golfovej akadémie, ale zatiaľ sú iné priority,“ hovorí.
Loptičku má minister
Rozvoj oblasti, ktorá sa rozprestiera na juhovýchodných hraniciach s Maďarskom medzi Michaľanmi a Slovenským Novým Mestom, by podľa miestnych vinárov umožnilo zlepšenie cestného spojenia s Košicami, ale najmä vysporiadanie rozdrobených pozemkov. „Celý Tokaj je rozdrobený, ak máte hektár na 25 rôznych pozemkoch, tak je to neobrábateľná pôda,“ hovorí Ostrožovič s tým, že sa to týka tisícok vlastníkov. Regiónu by podľa neho pomohlo, keby ministerstvo pôdohospodárstva na čele s Ľubomírom Jahnátkom urýchlilo pozemkové úpravy. Gejza Nagy, ktorý vyrába víno pod názvom Zlatý strapec, zase ľutuje zánik strednej vinárskej školy vo Viničkách, ktorá na trh pripravovala kvalifikovaných vinárskych robotníkov.