Do polovice deväťdesiatych rokov sa Anna Gottweisová ako zástupkyňa riaditeľa trápila s rozvrhom na nový školský rok aj celý august. Skladala ho z farebných kartičiek a tie potom prepisovala do Excelu.
Synovia však chceli k počítaču častejšie a keďže im ho blokovala, rozhodli sa, že sa pokúsia vytvoriť algoritmus, ktorý by jej prácu uľahčil. Podarilo sa a ich program sa dnes používa na 250-tisíc školách na celom svete. „Už nie je kam sa ďalej rozšíriť, program je už všade,“ konštatuje spokojne hlava rodiny a riaditeľ spoločnosti aSc Ján Gottweis.
Neveril im nikto
Ak by niekto čakal, že nápad robiť rozvrh na počítači mal od začiatku širokú podporu učiteľov, mýlil by sa. V roku 1996, keď ho vytvorili, bola počítačová gramotnosť ešte v plienkach a u konzervatívnejších učiteľov to bolo často ešte horšie. „Na svoju dobu to bola dosť neuveriteľná predstava, že by počítače mohli pomôcť s rozvrhovaním,“ spomína Ján Gottweis.
Problémom bolo, že hoci podobný softvér programátori vyvíjali už aj predtým, dokonca sa traduje, že sa oň usiloval aj Bill Gates, jeho finálna verzia nebola na školách použiteľná. „Učitelia mu nerozumeli,“ vysvetľuje Ján Gottweis. Jeho manželka však synom vysvetlila, ako by mal vyzerať a počas vývoja ho testovala. Nakoniec ho postavili tak, aby simuloval klasickú tvorbu rozvrhu. A to do detailu. „Keďže bol presne odpozeraný od práce učiteľa, a teda simuloval rozvrhové kartičky, ktoré učitelia používali, tak im bol naozaj blízky,“ zdôvodňuje Gottweis.
Konzervatívni a konzervatívnejší
Po tom, ako boli doladené aj posledné nedostatky, začali Gottweisovci svoj systém aSc Rozvrhy ponúkať učiteľom. Tí však boli skeptickí. „Žiadny učiteľ neveril, že také niečo je možné,“ spomína hlava rodiny, „potom zistili, že sa to dá a že je to veľmi dobré“. A tak sa po prvých pozitívnych recenziách pustili do expanzie. Ich prvým cieľom bolo Česko. „Spravili sme aj veľkú kampaň s plagátmi a rozoslali sme ich na všetky školy. Veľmi sa však nechytil, pretože Česi sú ešte oveľa konzervatívnejší ako my,“ hodnotí. Neúspech sa však rýchlo rozplynul. „Program sa náhodou uchytil v Hongkongu. Tam ho totiž nejaký Číňan objavil a spravil s ním veľký biznis. Za niekoľko tisíc miestnych dolárov totiž nepredával program, ale spravený rozvrh,“ opisuje riaditeľ. A hoci to bolo mimo všetkých licenčných dohôd, pomohli mu. „Boli sme tam dvakrát na tri týždne školiť a kolegovia sa dokonca zúčastnili aj na robení rozvrhov pre tamojšie školy.“ A práve tento úspech sa postaral o to, že program dobyl celý svet. „Dnes sa už používa v 150 krajinách a dokonca si ho kúpila aj jedna škola vo Vatikáne,“ konštatuje.
Skôr reformátori, než podnikatelia
V školstve však nikdy peňazí nebolo nazvyš a aj preto väčšina škôl využíva neplatenú verziu softvéru. Ján Gottweis však hovorí, že náklady stačia pokryť tržby z jeho predaja. „Keď ho predáme pár desaťtisíckrát, tak sa dá robiť vývoj a takýto program distribuovať a zdokonaľovať.“ Rozvrhy sa tak ďalej rozširovali. Na boj proti byrokracii vyvinuli okrem programu na tvorbu rozvrhov aj program aSc Agenda. Jeho súčasťou je napríklad elektronická žiacka knižka, elektronická triedna kniha, či možnosť generovať zo systému webové stránky. „Na mnohých školách sme sa uchytili vďaka tomu, že keď zapísali žiaka do databázy raz, tak už ho nemuseli viackrát písať a mohli si z nej len tlačiť zoznamy, ktoré potrebovali,“ vysvetľuje Gottweis.
Systém treba výrazne meniť
Dnes si už trúfajú začať dokonca aj s reformou vzdelávania samotného.
„Chceme, aby náš systém bol systémom druhej generácie, ktorá nie je o administratíve, ale o samotnom vzdelávaní, o poskytnutí všetkej podpory, ktorá sa počítačom poskytnúť dá. Aby sa učiteľ mohol od rutinnej práce oslobodiť a aby tak mal viac možností sa so žiakmi rozprávať a tak zistiť, v ktorom dieťati je aký talent skrytý,“ zdôrazňuje riaditeľ softvérovej firmy. Vzdelávanie podľa neho musí byť najmä ľudské. „Nemôže byť založené na systéme z doby Márie Terézie, ktorá potrebovala úradníkov a vojakov, musela ich naučiť čítať, písať a počítať a kto sa to učiť nechcel, dostal trstenicou cez prsty.“ Aj Ján Gottweis si myslí, že súčasný systém nemá budúcnosť a potrebuje rozsiahlu reformu. Neverí však, že k nej dôjde v najbližšom čase. Nikde na svete totiž ešte platforma budúcnosti nevznikla. Cestu tak zrejme je možné zdolať iba po malých krokoch. „Najdôležitejšie je zmenám nebrániť a nemeniť naše školstvo späť do sedemdesiatych rokov,“ myslí si úspešný riaditeľ.