Tento rok sa do kúpeľov v Piešťanoch nenahrnula bonitná arabská klientela, ale imigranti a islamisti. Takýto dojem by ste získali, ak by ste si obraz o svete vytvárali len prostredníctvom nenávistných statusov na sociálnych sieťach. Nič však nie je vzdialenejšie realite a mesto prejavuje pozoruhodnú ľahostajnosť voči hystérii z islamu, ktorá na Slovensko dorazila. Ešte skôr ako prví utečenci. Prečo? Pretože na Arabov sú zvyknutí už viac ako 50 rokov a najhorúcejšou témou je bicyklovanie sa detí.
Istanbul pri parkovisku
Na september je nepríjemne horúco a vchod otvorený dokorán. Na nízkom stolíku pred nami je upútavka na Sultan colu. Mimochodom, striktne halal drink. Je pred desiatou ráno, na blízkovýchodné spôsoby nehumánne skoro, no do kaviarne sa už pomaly trúsia muži aj s badateľným zahraničným pôvodom. Sme v Piešťanoch v typickej tureckej kaviarni medzi centrálnym parkoviskom a vstupom do pešej zóny. Ranní štamgasti sa všetci poznajú, kaviareň je jediná v Piešťanoch tak výrazne zameraná na klientelu s arabským pôvodom. Tomu je prispôsobený interiér, ponuka a pokojné tempo, čo z miesta vyžaruje. Inými slovami, nezapadáme. Predovšetkým náš niekedy (hyper) aktívny fotograf. No nezdá sa, že by sme prekážali. Za nami dvaja zákazníci pomaly pijú kávu a nezáväzne diskutujú. Jeden lámanou a druhý čistou slovenčinou. Tak sa do diskusie pridávame.
Nad kávou sme prebrali mesto, kúpele a konečne položím otázku, pre ktorú sme do Piešťan prišli. Zmenilo sa niečo v správaní domácich alebo arabských hostí po tom, ako v Európe vypuklo šialenstvo okolo utečencov? Otázka je namieste. Na svojich arabských klientov kúpeľov sú Piešťanci zvyknutí ešte z hlbokých socialistických čias. Zas i dlhoročné tradície nemusia prežiť všetko.
Prežila...
... aspoň v tomto prípade. „Všetko je to o politike a ja žijem apoliticky. Človek má už tak dosť starostí,“ hovorí Mohamed El Taifi. Hovorí čistou slovenčinou Bratislavčana. Respektíve, hovorí čistou bratislavskou slovenčinou. Zvláštne.
Slová Bratislavčana s arabským pôvodom potvrdzujú domáci i návštevníci. Nič sa nezmenilo, hovorí taxikár, ktorý vozieva Arabov, predavačka suvenírov i strážca parkoviska. Cudzinci nie sú ani prehnane ospevovaní, ani hanení, ani obávaní. „Skrátka, sú súčasťou tohto mesta. Nikdy neboli problémy. Len radi sa jednajú, lebo je to u nich zvykom,“ dopĺňa predavač v stánku s ovocím so zeleninou na miestnom trhovisku. Práve jeho stánok chvíľku pred nami navštívila žena s očividným cudzím pôvodom.
Piešťany? Islamské peklo
Ak by sme prestali písať v tomto momente, jediný, nudou zaváňajúci titulok celej reportáže, by znel:„V Piešťanoch nič nové“. No obrázok idylky je v ostrom kontraste s informáciami, ktoré sú o piešťanských „islamistoch“,„imigrantoch“,„zberbe“ šírené cez sociálne siete. Paradoxne najviac ľuďmi žijúcimi mimo Piešťan a mimo celkovo. „Tá zgerba tam vykrikovala po ľuďoch, pokaždom zazerala.... Ja už som si nepripadal ako na Slovensku. …Neviem či je to v Piešťanoch bežná vec ale ja som to tam ešte nevydel,“ hovorí status na facebookovej stránke O Slovensku nech rozhodujú Slováci.(Pre autentickejší zážitok status uvádzame v pôvodnom znení i s pravopisnými chybami.) Diskusia pod statusom dopĺňa detaily. „Nič pre nich neplatí, porušujú pravidlá, kričia, nadávajú…“ Nejde o jediný prípad. Všeobecné varovania ďaleko za hranicami vkusu a zákona si možno prečítať i na facebookovej stránke s názvom Ľudová Strana Naše Slovensko Piešťany. Skupina združuje vyše 300 členov a je čítaním pre najťažšie povahy. „Je čas zastaviť imigračné šialenstvo a chrániť občanov, krajinu, kultúru a rasu!!“ uvádza jeden zo statusov stránky, na ktorej sa výkričníkmi nešetrí. Treba povedať, že o Piešťanoch a Piešťancoch sa napriek názvu veľa nedozviete.
Floskula nepomôže
Čo však s tým? Na stole pred nami sú vykreslené dva obrázky.1. Nič sa nedeje.2. Mesto plné islamistov, ktorí nedodržujú pravidlá. Obľúbená spravodajská floskula – pravda je niekde uprostred – sa nedá použiť. Aspoň nie podľa oficiálnych zdrojov. „V meste Piešťany sú kúpeľní hostia z arabských krajín bežnou súčasťou. V poslednom období evidovala polícia v Piešťanoch dva podnety, ktoré sa týkali kolízií detí cudzincov jazdiacich na bicykli po pešej zóne,“ hovorí Martina Kredatusová, hovorkyňa Krajského policajného zboru v Trnave. No kolízia detí na bicykloch nebýva často označovaná za ohrozenie „občanov“,„krajiny“,„kultúry“, a tak ďalej až po „!!“. Trúfnem si to tvrdiť, bez ohľadu na to, že nie je známe, či sa išlo o horské bicykle alebo trojkolky.
Celé o náboženstve
Je pred obedom a čoraz horúcejšie. Vchádzame do ďalšej, tentoraz typicky piešťanskej kaviarne neďaleko kúpeľného areálu. Na pretlak hostí je ešte priskoro, a tak s nami môže čašník prehodiť pár slov. Pri utečencoch má jasný postoj. „Myslím si, že je to celé o náboženstve. Vo vedľajších Moravanoch majú stavať domy pre Arabov a ľudia sa tam boja, že tam budú mešity,“ hovorí Jaroslav Klimo. Sám proti Arabom nič nemá a nevšimol si nič ani u nearabských návštevníkov kaviarne. Najviac začudovane podľa jeho slov pokukujú po zahalených arabských ženách zákazníci, ktorí prišli do kúpeľov z najvzdialenejších končín Slovenska. No tiež ich to po chvíli prejde.
Konečne stopa – strach z mešity v obci vzdialenej pár kilometrov od Piešťan. Vyrážame do Moravian nad Váhom za budúcimi mešitami. Moravany predstavujú typické doobedné slovenské mestečko. Skutočnosť, že v obci pribudli noví susedia, nám miestni potvrdili. Aj keď spravidla sú ich susedmi len pár týždňov v roku. „Kúpili aj starý dom vedľa nás,“ podotýka Henrich, kuchár v reštaurácii neďaleko obecného úradu. No nepamätá si konkrétne problémy a novými susedmi. Ani ostatní si na konkrétny incident nepamätajú. O samotnej mešite sme sa dozvedeli len jedno. Vraj sa má stavať v neďalekej obci Vrbové. Tu sme naše smutne krátke pátranie zastavili v predtuche, že sa mení na fakultatívny výlet po krásach piešťanského okresu.
Praktický záver
Namiesto Vrbového sme radšej vyrazili do miesta, kde majú rásť nové domy. No práve, keď sme pred jedným z nich zastali, zazvoní mi telefón. Zostávame v aute a hovor sa natiahne na viac ako desať minút. Vôbec si neuvedomujem, ako nenápadne pôsobí cudzie červené auto, s bratislavskou poznávacou značkou pred čerstvo dostavaným domov v poloprázdnej lokalite. Po chvíli už pri plote stál pán domu a sledoval dvoch podozrivých jedincov v aute. Vystúpil som a šli sme muža s arabským pôvodom upokojiť. Gestom nás zastavil a vošiel do domu. Očakávame, že sa vráti so psom, a tak si zatiaľ hľadáme útulný strom. No domáci vychádza s mobilom a podáva mi ho. Z telefónu sa ozve 80-percentná slovenčina, s otázkami, kto sme a čo tam robíme. Predstavili sme sa, vysvetlili, že sme novinári a len sme telefonovali v aute. Vrátili sme telefón a chystáme sa preč. No domáci pán nám znova podáva telefón. „Prosím vás, niekto mu tu dáva stále smeti k jeho kontajneru a potom má pod oknami neporiadok. Nikto to nekontroluje, nemôžete to spomenúť?“ pokračuje hlas v telefóne. Domáci pán nám zatiaľ rozhorčene ukazuje prstom na vrecia pri kontajneri. Prikývneme. Čo nám ostáva. Čakali sme všetko možné vyplývajúce zo „stretu“ odlišných kultúr. No niečo také banálne ako je typicky susedský spor ohľadne odvozu smetí, nám nenapadlo. No nič, sľuby sa majú plniť a reportáž má mať nejaký záver. Ak teda na Slovensku chcete nájsť miesto, kde chodia arabsky zahalené ženy a pritom sa nešíri panika z utečencov, navštívte Piešťany. A ak ste ten, čo v lokalite Striebornica v obci Moravany dávate smeti k cudzím kontajnerom. Prosím vás, prestaňte s tým.