Ak si v súčasnosti stiahnete z internetu film či hudbu načierno, zväčša bez platenia, páchate trestný čin. A za ten vám môže hroziť až dvojročné väzenie. No už od budúceho roka to tak nemusí byť. Do Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti sa totiž majú dostať zmeny. Tie menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na webe trestným činom a kedy už nie. Kým dnes ide zákon rovnako proti všetkým plagiátorom, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia škodu aspoň 266 eur.
A to podľa toho, aká je predajná cena danej veci na trhu v čase stiahnutia. Robíme to, aby sme sa vyhli neprimeranému trestaniu bežných ľudí – tvrdí ministerstvo spravodlivosti. Reaguje tak aj na aprílový rozsudok Súdneho dvora EÚ v podobnej veci. Ten okrem iného prvý raz spresnil trestanie za sťahovanie z webu. Vydavateľstvá upozorňujú, že vinou plagiátorov prichádzajú o štvrtinu tržieb z pultového predaja hudby.
Škody sa spočítajú
Dnes je zákon nastavený tak, že trestným činom je všetko nelegálne sťahovanie. Teda také, ktoré je zväčša bezplatné alebo neobvykle lacné, vysvetľuje odborník na IT Ondrej Macko z PC Revue. Spadajú sem pritom aj populárne stránky ako uloz. to či YouTube.
Legálne sa dá sťahovať zo stránok ako voyo. sk či topfun. sk, ktoré sa tejto službe primárne venujú. „Ide o to, že si stiahnete napríklad film, máte možnosť pozrieť si ho povedzme do 48 hodín a zaplatíte za to sumu, ako keby ste šli do kina,“ uviedol pre HN Macko.
Po novom sa však tolerancia voči plagiátom zvýši. Iba sa spočíta napríklad cena oficiálneho DVD či CD s obsahom, ktorý má niekto nelegálne stiahnutý vo svojom počítači. A to bez časového obmedzenia obdobia, za ktoré boli veci na počítači stiahnuté.
Podľa toho sa určí, či daný človek spôsobil škodu aspoň za 266 eur, a teda či spáchal trestný čin. Macko pritom upozorňuje, že polícia si vie vysledovať, kto, respektíve z ktorého počítača boli filmy či pesničky stiahnuté.
Náročné dokazovanie
Právnik Tomáš Kamenec však podotýka, že problematickejšie môže byť v takýchto prípadoch dokazovanie. Nie je totiž možné uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách, teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko stiahol jeden človek.
S dokazovaním sú problémy i dnes, aj preto sú počty odsúdených za tento trestný čin pomerne malé. Nejde však už o žiadnu novinku. Prvý prípad Slováka odsúdeného za počítačové pirátstvo na nepodmienečný trest siaha do roku 2004. Žilinskému podnikateľovi vtedy súd udelil okrem pokuty a prepadnutia vecí aj desaťmesačný trest väzenia.
Rana pre biznis
Zatiaľ čo piráti sa môžu z nového zákona tešiť, umelci podľa producenta Jozefa Poláčka utrpia. Sám vlastní agentúru, ktorá sa zaoberá hudobnou produkciou. „Hudobný biznis na Slovensku umiera a toto je ďalšia rana pre autorov,“ tvrdí Poláček. Nový predpis podľa neho ešte viac demotivuje ľudí, aby platili za umeleckú prácu. Ku kritike sa pripájajú aj vydavateľské domy.
Martin Jakubec z Maja Production hovorí, že evidujú asi 150-tisíc stiahnutí nahrávok voľným prenosom, čím spoločnosť prichádza asi o štvrtinu tržieb z pultového predaja nosičov. Hoci ako interpretovi a producentovi to môže byť Jakubcovi jedno, keďže to vníma aj ako typ prezentácie, je presvedčený, že chýba prísnejší dozor.
Ministerstvo spravodlivosti však zdôrazňuje, že hoci trestnej zodpovednosti sa menší plagiátori po novom vyhnú, neznamená to, že ich sťahovanie sa zlegalizuje. Naďalej im totiž bude hroziť pokuta podľa autorského zákona za vyhotovovanie nelegálnych rozmnoženín. Tento spôsob trestania je pritom podľa Kamenca dokonca efektívnejším riešením ako hrozba trestného stíhania.