Prvá Ficova vláda a vtedajší minister financií Ján Počiatek boli presvedčení, že sa nás kríza nedotkne.
Hoci čísla a prognózy hovorili počas roku 2009 jasne: náš HDP sa prepadne, Počiatek tento fakt v rozpočte nezohľadnil. Držal sa toho, že ekonomika porastie o takmer päť percent, ako si naplánoval v čase, keď sa kríza len začínala.
Hospodárstvu sa nedarilo tak ako predtým. V príjmoch chýbalo oproti plánu 2,6 miliardy eur. Ani toto nevyvolalo akciu v podobe systematických škrtov a dlh vyskočil v roku 2009 o takmer osem percent HDP.
Ficova prvá vláda však nebola výnimkou a zvyšovala nominálny dlh rovnako ako všetky vlády pred ním. Tým sa však z dlhov darilo vyrásť vďaka tomu, že ekonomika rástla rýchlejšie ako samotný dlh.
Nejde však len o problém kabinetu Roberta Fica. „Hlavným dôvodom rastu dlhu je, že ani jedna vláda neškrtá systémovo od vypuknutia krízy,“ vysvetľuje Radovan Ďurana analytik z INESS. Zaviedli len opatrenia typu šrotovné, ktoré malo na ekonomiku minimálny efekt. Dlh Slovenska sa tak od vypuknutia krízy pred piatimi rokmi takmer zdvojnásobil na 55 percent HDP.
Dobrým príkladom zvládnutia krízy je Estónsko. Krajina si udržala nízky dlh, prijala euro v čase krízy a patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy.