V minulosti to bol odveký konflikt ideológií. Znečistené a skazené mestá plné priemyslu a neresti proti nepoškvrnenej čistote vidieka. Na začiatku 20. storočia žilo v mestách len trinásť percent svetovej populácie. Dnes už v nich žije viac ako polovica ľudstva a za tridsať rokov toto číslo vzrastie na dve tretiny. Ak by sme mali možnosť pozrieť sa na Zem pred pár storočiami, svietili by na nej iba dve miliónové aglomerácie – Londýn a Peking. V súčasnosti existuje takmer päťsto takýchto globálnych metropol, ktoré kozmonauti môžu pozorovať voľným okom z vesmíru.
Nepopierateľný urbanizačný trend je na jednej strane symbolom nášho hospodárskeho a spoločenského pokroku, na stranej druhej je však nesmiernou záťažou pre infraštruktúru planéty. Postupne sa stáva hlavnou ťarchou pre udržateľný rozvoj Zeme a naberá tak globálny význam. Rozmach totiž so sebou musí niesť i udržateľný chod, teda taký, ktorý nepôjde na úkor budúcich generácií.
Mestá musia nielen zabezpečovať obyvateľom základné potreby pre život, ale aj znižovať dopad na životné prostredie a zároveň maximalizovať potenciál obrovskej masy ľudí, ktorá v nich žije a žiť bude. Práve inteligentné riešenia s cieleným plánovaním dokážu zabezpečiť svetovej populácii bezpečné a pokojné mesto pre ďalšie generácie. Urbanisti sa zhodujú, že boj o udržateľnosť planéty sa bude zvádzať práve v mestách. Aby sme ho vyhrali, treba sa na to cielene pripraviť. Mestá musia byť zelené a odolné, stavané umne a prispôsobené meniacej sa klíme. To navrhuje jeden z Cieľov udržateľného rozvoja, o ktorých budú svetoví lídri rozhodovať v septembri na samite OSN.
U chytrých miest sa ľudia pozerajú za roh
Mesto nemôže rozmýšlať. Aj napriek tomu máme vo svete tzv. smart cities, teda chytré mestá. Chytrými ich robí viacero faktorov. Musia za ne myslieť ich obyvatelia. Do hĺbky a plánovane. Napríklad motivovaním ľudí, aby prestúpili do hromadnej dopravy. Musia byť premyslene naplánované, počítať s rôznymi druhmi energie, pripravené odolávať extrémnym prejavom počasia. Keď sa to v plnej miere darí, nakoniec to reálne vyzerá, ako keby metropola žila a myslela sama.
Mesto, ktorého plánovaniu chýba videnie za roh, je zraniteľnejšie na prírodné katastrofy, výkyvy počasia a kvalita života jeho obyvateľov stagnuje. Dokonca sa pod negatívnou prognózou zmeny klímy zhoršuje. Predstavme si preto mesto, v ktorom produkuje elektrinu ľudský krok v metre, cesty sú z recyklovaných plastov. Používať auto vlastne ani nie je potrebné, verejná doprava je dostupná a spoľahlivá, mesto je zároveň členené racionálne, kvôli potrebným službám stačí sadnúť na niektorý z bicyklov voľne dostupných na ulici. To nie je sci-fi utópia, ale nevyhnutná realita budúcnosti.
Kodaň je dlhodobo pokladaná za priekopníčku medzi smart konceptmi. Od roku 2004 do 2009 sa obrat ekologického priemyslu v meste zvýšil o 55 percent, uvádza štúdia European Sustainable Development Network. Zelené riešenia sú natoľko účinné, že na nich mesto zarába. Dnes 350 spoločností produkuje turbíny, generátory, kontrolné systémy a zamestnávajú viac ako 25-tisíc ľudí.
V roku 2010 až 35 percent všetkých ciest po meste Kodančania prebicyklovali. Znie to až neuveriteľne, ale v roku 2009 sa iba 1,8 percenta smetí z Kodane dostalo na skládku. Ešte v roku 1988 tam chodilo 47 percent. Dnes sa spaľovaním odpadu vytvára elektrina a teplo. Podobne sú na tom aj vo Švédsku, kde dnes paradoxne čelia nedostatku odpadu a musia ho dovážať z Nórska.
Úspešný príbeh tohto mesta inšpiruje aj svet. Mestá ako Viedeň, Berlín, New York, Ženeva napríklad vytvorili verejne dostupné solárne katastre. Ich úlohou je analyzovať, kde by sa dali v rámci mesta využívať solárne panely. Inteligentná správa vodných zdrojov v povodí Paraguaj – Paraná v Brazílii má zase pomôcť zvýšiť kvalitu vody pre 17 miliónov obyvateľov mesta São Paula.
Masdar, mesto ktoré sa stavia z ničoho v blízkosti Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch, má byť prvé ekonomicky a environmentálne udržateľné mesto na svete, s nulovými uhlíkovými emisiami. Fred Moavenzadeh z masdarského Inštitútu pre vedu a technológiu prirovnáva plán k ambíciám NASA spred sto rokov. „NASA poslala človeka na Mesiac, aby ukázala hranice americkej technológie tej doby. Masdar ukazuje zanietenie Abú Zabí pre čistý vzduch a životné prostredie,“ povedal pre magazín Wired. Zaujímavosťou je, že napriek hi-tech podstate využíva mesto aj stredoveké technológie, napríklad chladenie ulíc zaisťuje zachytávač vetra, tzv. badgir.
Spoločná pre všetky smart koncepty je nutnosť veľkej počiatočnej investície. Obzvlášť veľa stojí prestavba miest, ktoré boli postavené „hlúpo“. Najmä rozvojové krajiny si to často nemôžu dovoliť. Ako však ukazuje príklad Masdaru, niektoré riešenia nie sú vyslovene drahé, sú v prvom rade premyslené.
Bratislava sa snaží, ale má svoje problémy
Chytrými mestami sa inšpiruje aj naša metropola. „Spomínané koncepty poznáme a nie je hanbou priznať, že sa im snažíme čo najviac priblížiť. Narážame pri tom na legislatívne obmedzenia, no pracujeme na tom. Nakoniec, nie je všetko len o peniazoch – nevyhnutné sú stratégie, ktoré ukážu, akou cestou sa naše mesto uberá a tým sa nám otvoria aj možnosti čerpania finančných prostriedkov na opatrenia napríklad aj pri zmene klímy,” vysvetľuje hlavná architekta Bratislavy Ingrid Konrad, podľa ktorej je koncept smart city nevyhnutnosťou.
Bratislava však má svoje problémy. Podľa súčasného územného plánu by mohla mať do 900-tisíc obyvateľov, no aj s tými, ktorí v nej nemajú trvalý pobyt má len vyše pol milióna. Pri skoro takej istej ploche mesta ako Viedeň má naše hlavné mesto len jednu tretinu jej obyvateľov. “Máme nízku hustotu zástavby, čo v preklade znamená neefektívne vynakladané prostriedky na infraštruktúru a mestskú hromadnú dopravu,” dodala Konrad.
Vo vozovom parku bratislavskej MHD z celkového počtu 469 autobusov, je až 369 vozidiel, ktoré poháňa nafta. Iba sto teda jazdí na o čosi ekologickejší plyn. “Medzi šetrné zelené vozidlá radíme aj 120 trolejbusov a 60 električiek,” informovala hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Adriana Volfová.
Dopravná stratégia Bratislavy sa sústreďuje na podporu integrovaného dopravného systému na území celého Bratislavského kraja. Kraj a mesto však o tomto riešení hovoria dlhodobo a reálne výsledky sa nedostavujú. Ako informovala hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová, mesto chce zaviesť parkovaciu politiku a regulovať statickú dopravu. Mohli by napríklad vzniknúť záchytné parkoviská. No zatiaľ prvý a posledný pokus so záchytným parkoviskom pri bratislavskej Inchebe sa skončil fiaskom. Parkovisko bolo cez vrátnicu ťažko dostupné a nebolo napojené na mestskú hromadnú dopravu.
Nasledovať by malo preferovanie električiek, zavádzanie vyhradených pruhov MHD či tlmenie automobilovej dopravy v meste. “Bratislava sa aktívne zapája aj do mobilitných fór o smart cities, avšak vzhľadom k finančným možnostiam, kedy má mesto problém naplniť si svoje základné záväzky, sa Bratislava iba pripravuje na uvedené koncepty a potrebuje dlhší čas,“ uviedla Kratochvílová. Preferovanie električiek sa však v Bratislave spomína už dlhší čas a za vyše desať rokov sme sa dostali do skúšobného módu.
Ubudlo zelene a teplota sa zvyšuje
Efektívna urbanizácia a kvalitná doprava je dôležitým krokom pre udržateľné mesto. Pre porovnanie dve svetové metropoly s obrovskou populáciou New York a Los Angeles. V husto zaľudnenom New Yorku až 46 percent obyvateľov používa verejnú dopravu, za to v rozťahanom Los Angeles len osem. “Urbanizácia smerom na okraj mesta rozťahaným a energeticky neefektívnym spôsobom na zelenej lúke by mala navždy ostať neslávnou minulosťou,” tvrdí hlavná architekta. Bratislava nie je výnimkou, jej rozloha pritom ide proti nej.
V prípade Bratislavy je tiež faktom, že mesto za posledných 25 rokov nielenže nereagovalo na zmenu klímy v širšom kontexte, ale nárastom spevnených plôch prispelo aj k zmene mikroklímy mesta. Ubudlo zelene, rozvoľnenou zástavbou dochádza k prehrievaniu a zvýšenej prašnosti, intenzívnejšiemu preslneniu a veternosti otvorených plôch. Ako potvrdila Konrad, zvýšil sa i hlukový smog a výpary z dopravy. “Naše mesto potrebuje zmenu v rozvoji mesta – ochranu zelených a dodnes nezastavaných plôch,“ opisuje hlavné výzvy Konrad s tým, že je napríklad dôležité, aby dažďová voda zostávala na pozemku, kam spadne a spätne sa využívala na zavlažovanie, čo sa nedeje.
Slovenská metropola plánuje na hustejšie zastavaných územiach budovanie tzv. zelených striech respektíve fasád, opatrenia na zadržiavanie vody a využívanie dažďa ako užítkovej vody. Mesto chce aj znížiť svoju uhlíkovú stopu. Pozitívny príklad má hneď za hranicami. Susedný Burgenland je od septembra 2013 sebestačný vo výrobe elektrického prúdu technológiou veterných elektrární.
S čím sa hlavné mesto svedomito popasovalo, je boj s opakujúcimi sa povodňami rozvodneného Dunaja. “Ochrana proti povodniam je v zásade na dobrej úrovni, iné prírodné katastrofy sú ťažko predpovedateľné,” povedal profesor Róbert Špaček zo Slovenskej technickej univerzity.
Tam, kde chýbajú peniaze
Najmenej systematicky sa budujú mestá v krajinách takzvaného globálneho Juhu. Problémom je hlavne živelnosť, s akou mestá v chudobe vznikajú. Väčšine metropol v rozvojových krajinách chýbajú koncepčné a systematické plány rozvoja. „Neprehľadnú situáciu v legislatíve a schopnosti ľudí sa brániť zneužívajú rôzne záujmové skupiny a všetko sťažuje korupcia či nízka vzdelanostná úroveň zákonodarcov,“ ozrejmuje Lukáš Zorád zo združenia Človek v ohrození, ktorý pôsobí v Keni.
Obrovskými výzvami stále zostáva odpadové hospodárstvo, neformálne bývanie s minimálnou či žiadnou infraštruktúrou, ale aj smerovanie ku konzumnému životnému štýlu a nízke environmentálne povedomie ľudí. „Vyhadzovanie odpadkov z áut na ulicu je bežným javom,“ pokračuje Zorád.
Zelených projektov je podľa neho všade mnoho, ale sú to skôr malé osamotené projekty ako systematické adaptačné opatrenia. Skôr má pocit, že hoci o zmene klímy v rozvojových krajinách všetci vedia a hovoria o nej, mestá sa na jej prejavy pripravujú len zanedbateľne, ak vôbec.
V chudobnejších častiach sveta majú mestá problém zabezpečiť aj základné ľudské potreby. Ako napríklad obyčajnú pitnú vodu. „Už teraz je v mnohých regiónoch situácia veľmi napätá a to aj v rámci štátov v samotných povodiach. Na druhej strane sa robia veľké projekty na obnovu tzv. vodných veží – veľkých horských a lesných ekosystémov,“ dodáva Zorád. Ide o vysokopoložené lesy, ktoré sú zdrojom väčšiny vody v Keni. Boli vystavené klčovaniu, no zdá sa, že viaceré projekty pomaly prinášajú úspech.
Rastúca stredná trieda v rozvojových krajinách túži po luxuse a spoločenskom statuse, ktoré sa spájajú napríklad aj s vlastníctvom a používaním áut. V mestách sa tak neustále zahusťuje premávka a zvyšuje sa čas, ktorí ľudia trávia v dopravných zápchach. Jednotlivé krajiny majú svoje vízie a plány rozvoja, no často v nich chýbajú dokonca aj zmienky o ekologickejšej doprave. Napríklad v Kenskej vízií 2030 sa hovorí o rozvoji dopravnej infraštruktúry vo veľkých mestách bez zmienky o cyklistických cestách a chodníkoch pre peších, pričom tieto formy dopravy využíva väčšina občanov.
Ale aj v rozvojových krajinách je vidieť prvé smart lastovičky. V oblastiach s nadbytkom slnečného svetla majú obrovský potenciál solárne technológie. Už dnes sú napríklad v rozvojových krajinách s dostatkom slnka bežné mestské solárne lampy. Okrem toho, že sú ekologickejšie a lacnejšie, netreba k nim privádzať sieť, čo tiež znižuje tlak na náklady.
No spomenúť môžeme aj väčšie projekty. Napríklad v spomínanej Keni od roku 2013 vzniká spolu so súkromným kapitálom chytré mesto Konza Techno City, s ambíciou stať sa Silicon Valley v savane. No asi s najväčšou ambíciou v tejto oblasti prišla India s projektom sto chytrých miest. Tie sa však nevyhli kritike, lebo nepočítajú s riešením chudoby, ktorou podľa štatistík v indických mestách trpí až tretina obyvateľov, len s jej odsunom za hranice mesta. Či je to dostatočné tempo pre udržateľný rozvoj planéty, rozhodne budúcnosť.
Tento článok je dvanásty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Ciele udržateľného rozvoja
1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj