1. Prečo sa Váhostav dostal do týchto problémov
V súťaži na stavbu diaľnice D1 Dubná Skala – Turany (16 km) Váhostav navrhol cenu (137 mil. eur), ktorá bola na hrane. Jeho vedenie to obhajovalo tým, že spoločnosť mala len dve možnosti: ísť s cenou, ktorá bola na hrane, alebo firmu zatvoriť a vyše tisícku zamestnancov vyhodiť na ulicu. Firma sa rozhodla pre prvú možnosť. Marián Moravčík, ktorý je od jesene 2014 novým generálnym riaditeľom, to obhajoval slovami, že „šlo sa na hranu za určitých predpokladov, ktoré sa, žiaľ, nenaplnili“. Situáciu firma nedokázala zvládnuť. Diaľnica Dubná Skala – Turany je prvý projekt realizovaný na Slovensku podľa žltého FIDIC-u, čo znamená, že zhotoviteľ zabezpečuje nielen výstavbu, ale aj projektovanie. Všetky projekty, povolenia i výkup pozemkov si teda spoločnosť musela vybaviť sama, čo prispelo k časovému sklzu na stavbe. Rozhodnutie ísť do stavby aj s cenou na hrane a s hrozbou, že firma nebude nejaké obdobie zisková, čo sa však malo vykompenzovať inými úspešnejšími stavbami, sa spolu s časovým posunom a rastúcimi cenami vstupov stalo osudným. Stavba sa dostala do veľkej straty.
2. Ktoré diaľničné úseky spôsobili tieto komplikácie
Okrem diaľničného úseku D1 Dubná Skala – Turany prispel k potápaniu Váhostavu, aj keď v menšej miere, ešte ďalší úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, ktorý buduje v konzorciu s firmou Bögl a Krýsl. Váhostav sa spolu s partnermi v združeniach podieľa aj na stavbe ďalších štyroch diaľničných úsekov: D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Svrčinovec – Skalité a R2 Pstruša – Kriváň. Firma sa spolupodieľa aj na modernizácii železničného úseku z Beluše po Púchov.
3. Čo by sa stalo, keby Váhostav zbankrotoval
Túto alternatívu naznačil aj šéf Váhostavu Marián Moravčík. Stalo sa tak na margo vyjadrení premiéra Roberta Fica, ktorý chcel prerušiť oddlžovací proces firmy Juraja Širokého. V takom prípade by stavbári skrachovali, o prácu by prišlo približne 1500 ľudí a hrozilo by nedostavanie diaľnic, ktoré aktuálne realizuje. Nemuselo by to však znamenať len to.
Ak by Váhostav padol do konkurzu, nezabezpečení veritelia dostanú s vysokou pravdepodobnosťou „nulu“ vzhľadom na vysoké zabezpečené pohľadávky bánk – povedal partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas. Mohlo by to znamenať, že drobní veritelia stavbárov by nedostali ani pôvodne spomínaných 15 miliónov eur, ktoré Váhostav navrhoval vo svojom oddlžovacom pláne.
4. Kto sa „postaral“ o to, že sa Váhostav dostal do problémov
Do ťažkostí sa dostal z viacerých dôvodov. Jedným z nich boli pozastavené PPP projekty, ktoré pripravovala ešte prvá vláda Roberta Fica. Podľa podpredsedu parlamentu a vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa boli predražené. Okrem toho sú za tým aj stratové zákazky. V troch kľúčových úsekoch diaľnice D1, ktoré Váhostav stavia, majú stavbári stratu do 60 miliónov eur. Práve za tieto stavby premiér vyvodzuje politickú zodpovednosť voči šéfovi kresťanských demokratov Jánovi Figeľovi. Ten však tvrdí, že reštrukturalizácia Váhostavu je podvod.
Figeľ bol ministrom dopravy v rokoch 2010 až 2012. Jeho obdobie sa označuje aj ako obdobie lacných diaľnic. Stavbári vtedy ponúkali ceny v priemere aj o viac než polovicu nižšie, ako bola štátna expertíza. Exšéf Slovenskej správy ciest Pavol Pavlásek v roku 2011 v súvislosti s nízkymi cenami uviedol, že existuje hospodárske riziko skrachovania malých firiem, živnostníkov a biedy, ktorá ich čaká. Po nástupe druhej Ficovej vlády sa situácia zmenila. Za éry Jána Počiatka stavbári ponúkali takmer 80-percentné ceny v porovnaní so štátnymi expertízami – teda s maximálnou cenou, ktoré štát ešte akceptuje.