Ako sa na architektúru pozerajú odborníci a ako laici? O tej súčasnej, ako aj o prestížnej Cene za architektúru sa rozprávali dvaja jej laureáti. Martin Jančok spovedal vlaňajšieho víťaza Irakliho Eristaviho.
Cena za architektúru (CE·ZA·AR) sa postupne stáva najviditeľnejším ocenením pre architektov na Slovensku. Ktoré témy sú podľa vás pre súčasnú architektúru zásadné?
Rozdelenie Ceny CE·ZA·AR na jednotlivé kategórie som kedysi vnímal v porovnaní s cenou ARCH ako isté negatívum. Avšak práve zastúpenie diel v jednotlivých kategóriách, porovnanie ich kvality umožňuje človeku urobiť si pomerne slušný prehľad o aktuálnych problémoch súčasnej slovenskej architektúry. Napríklad v kategórii rodinných domov sa každoročne objavuje mnoho kvalitných diel, čo však, paradoxne, nemá ani najmenší dosah na to, aby sa nejakým spôsobom zásadne zmenil väčšinový vkus. Podobne je to aj s bytovými domami. To, čo je mimoriadne dôležité, je popularizácia kvalitných výkonov architektov na poli verejných stavieb a tvorby verejného priestoru. V týchto oblastiach vzniká v rámci Slovenska minimum naozajstnej architektúry.
Súčasné odborné debaty sa zameriavajú najmä na účelnosť, úspornosť a udržateľnosť. Forma a priestor sa dostávajú na okraj. Aký je váš názor?
Podľa mňa sa jednotlivé aspekty hodnotenia kvality architektonického diela nedajú vzájomne oddeľovať. Kvalitné dielo nemôže byť iba funkčné a úsporné, bez zvládnutej formy a kvalitného vnútorného priestoru by bolo iba stavbou. Čiže odpoveďou je hľadanie rovnováhy.
Laická verejnosť väčšinou architektúru hodnotí spôsobom páči/nepáči. Obmedzuje sa na vonkajšie znaky diela. Ako zviditeľniť tie menej nápadné, no zásadnejšie kvality?
Je nemožné hodnotiť architektúru bez osobnej, doslova fyzickej skúsenosti s daným dielom. Často sa však stáva, že sa architektúra hodnotí z fotografií, a to prebieha povrchným spôsobom. Ako to zmeniť? Pomôže iba osveta, diskusie, komentované obhliadky diel, možno kvalitné filmové dokumenty v médiách.
Počet a kvalita prihlásených diel v jednotlivých kategóriách napovedajú, v akom prostredí vzniká slovenská architektúra. Váš názor?
Z publikovaných nominácií evidentne vyplýva, že výrazná väčšina kvalitných diel vzniká pod taktovkou súkromných investorov a že s výnimkou komunitného centra, ktoré je navyše v Českých Budějoviciach, prakticky absentujú diela postavené z verejných prostriedkov. Toto je podľa mňa alarmujúci stav.
Minulý rok ste so štúdiom zerozero zvíťazili s Kasárňami Kulturpark v Košiciach hneď v dvoch kategóriách. Zhodnoťte ako autor jeho kvality.
Verím, že sme urobili maximum pre to, aby sme dosiahli rovnováhu, o ktorej som už hovoril. Za zmienku určite stojí komunikácia a istá komplementárnosť pôvodnej a novej architektonickej vrstvy a fakt, že sme ukázali, že má veľký zmysel revitalizovať takéto štruktúry našich miest.
Čím je charakteristická tvorba vášho štúdia?
V prvom rade chcem povedať, že podstatné realizácie zerozero vzišli z verejných architektonických súťaží, a to je v rámci Slovenska vcelku špecifická záležitosť. Čo sa týka formálnej stránky našej práce, je určite možné vysledovať formovanie istého architektonického názoru. Vždy nás zaujímala a bude zaujímať abstrakcia. Ako ďaleko dokážeme zájsť, to ukáže až čas.
Na záver ešte späť k CE·ZA·AR. Tohtoročné nominácie sú už zverejnené. Máte medzi nimi svojho favorita?
Až na dve výnimky nemám s týmito architektonickými dielami zatiaľ osobnú fyzickú skúsenosť a z fotografií ich nebudem hodnotiť. Ale rád by som sa osobne pozrel na rekonštrukciu v Jabloňovciach, na dom na Partizánskej ulici v Bratislave a aj na spomínané komunitné centrum v Česku.