Kríza sa Slovenska nedotkne – vyhlásil pred piatimi rokmi premiér Robert Fico (Smer-SD). Reagoval na bankrot americkej banky Lehman Brothers na jeseň 2008, ktorý uvrhol svet do najťažšej ekonomickej krízy za posledných takmer sto rokov. Premiérovi prognózy nevyšli. Najviac doplatil slovenský biznis, ktorý hlási stále nižšie zisky či menej investícií ako pred piatimi rokmi.
Zisky zaostávajú
Na porovnanie, v roku 2008 vytvorili firmy počas prvého polroku, respektíve do siedmeho mesiaca v roku, zisk spolu 7,3 miliardy eur. V tomto roku za rovnaké obdobie firmy zarobili o 2,7 miliardy eur menej. Trnavská automobilka PSA, ktorá bojuje proti kríze už štyri roky, má na to jasné vysvetlenie. „Klesol dopyt na našich hlavných európskych trhoch,“ konštatuje jej hovorca Peter Švec. A rovnaký osud postihol ďalšie stovky až tisícky firiem. Výsledkom je šetrenie aj po piatich rokoch od krízy, ktoré sa ukazuje na menších investíciách firiem či rekordnej nezamestnanosti. „Je evidentné, že prvá i druhá vláda Roberta Fica, na rozdiel od pravicových vlád, prijala rad opatrení na to, aby sa kríza čo najmenej dotkla ľudí,“ reagovala hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová.
Tretia recesia
Podľa partnera poradenskej spoločnosti Deloitte Ivana Lužicu však nie je možné škrtať donekonečna. „Škrty sú totiž síce viditeľné, ale krátkodobé riešenie.“ Podniky by sa mali podľa neho zamerať na nové obchody či trhy. Novým investíciám by mohol dopomôcť tiež budúci rok, kedy by naša ekonomika mala rásť na úrovni 2,2 percenta. Podľa ekonóma prestížneho inštitútu Bruegel Zsolta Darvasa však prílišný optimizmus nie je namieste. Keďže eurozóne hrozí tretia recesia.
Podľa Baláža rástla ekonomika pred krízou až nezdravo rýchlo. „Podobný stav už nezažijeme,“ hovorí. Rast totiž vtedy ovplyvnilo viacero významných faktorov. Jedným z nich bolo, že sa trh rozrástol o krajiny ako Čína, India a Brazília a stal sa tak globálnym. Okrem toho to bolo obdobie historicky najnižších úrokov, aké kedy banky ponúkali.
Rast ekonomiky podporil aj vývoj informačných technológií, ako aj rozvoj počítačov či internetu. Ako upozorňuje Baláž, tento stav bol však dlhodobo neudržateľný. „Kríza tak pomohla očistiť trh.“ To, že ekonomike sa nebude dariť päť rokov, však takmer nikto neočakával. Po kríze totiž prišla recesia. Budúci rok však nesie viacero prísľubov.
Ekonomický rast sa totiž očakáva na úrovni viac ako dve percentá. Podobne by sa malo dariť aj ostatným krajinám Európy. Čo je pre nás pozitívny signál. Slovensko je totiž ako exportne orientovaná ekonomika závislé od zákaziek, ktoré prichádzajú zo zahraničia.
Odborníci však varujú, že koniec krízy nezaručuje mierny rast ekonomiky eurozóny. Tá oproti prvému štvrťroku v druhom vzrástla o 0,4 percenta. „Na celkové oživenie investícií na Slovensku zrejme budeme musieť počkať ešte dlhšie,“ hovorí analytik VÚB banky Andrej Arady. Je taktiež dôležité, či očakávaný ekonomický rast bude natoľko silný, aby stačil na tvorbu pracovných miest – dodáva analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Tie sa totiž tvoria až vtedy, ak sa rast ekonomiky prehupne cez tri percentá. Tým by sa vyriešil aj náš problém s historicky najvyššou nezamestnanosťou, ktorá sa pohybuje na úrovni 14 percent. A výraznejší pokles odborníci do konca roka ani neočakávajú.