Riziko defaultu, teda štátneho bankrotu, sa medzi východiskovými rokmi 2010 a 2025 zvýšilo z 0,3 na 10,9 percenta. Táto úroveň už prekračuje päťpercentnú hranicu, ktorú je možné považovať za bezpečnú.
Ak sa nastavenie politík nezmení, pre východiskový rok 2040 presiahne 50 percent. Uviedla to v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnej štúdii.
V základnom scenári nezmenených politík má dlh verejnej správy v roku 2040 dosiahnuť 108,6 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko síce podľa analytikov zatiaľ nečelí bezprostrednej hrozbe štátneho defaultu, no jeho dlhodobá zraniteľnosť rastie. Rada tvrdí, že verejný dlh nestačí hodnotiť iba podľa jeho aktuálnej výšky.
Dôležité je aj to, akú schopnosť bude mať štát dlh splácať v budúcnosti. Túto schopnosť ovplyvňuje najmä demografia, rast ekonomiky, verejné výdavky a schopnosť štátu vytvárať primárne prebytky. Starnutie populácie zvyšuje tlak na verejné výdavky, najmä na dôchodky a ďalšie výdavky súvisiace s vyšším podielom starších ľudí.
Zároveň znižuje priestor na tvorbu budúcich rozpočtových prebytkov. Pri rovnakej úrovni dlhu tak starnúca ekonomika čelí vyššiemu riziku defaultu než krajina s priaznivejšou demografickou štruktúrou. Riziko štátneho bankrotu podľa rady nerastie lineárne. Čím bližšie je krajina k fiškálnemu limitu, tým silnejší vplyv môže mať ďalšie zvýšenie dlhu alebo výdavkov.
Kombinácia vysokého dlhu a zhoršujúcej sa demografie je preto nebezpečnejšia než každý z týchto faktorov samostatne. Default však nemusí znamenať iba formálne nesplatenie dlhu.
Zahŕňa aj reštrukturalizáciu záväzkov, zníženie kupónov, odpis istiny alebo vstup krajiny do záchranného mechanizmu, napríklad EFSF, ESM alebo MMF. Vstup do záchranného mechanizmu pritom nemusí byť právne defaultom, no znamená stratu prístupu k trhovému financovaniu za prijateľných podmienok.
