Ak by developeri neboli obmedzovaní „nezmyselnou byrokraciou,“ bratislavská Šancova ulica by dnes mala jeden primát. Mohla by sa chváliť najvyššou obytnou budovou v krajine. Aj keď v tomto prípade predstavuje pôvodný projekt skupiny Istroreal skôr výsmech zdravému rozumu ako objekt chvály. Skelet na Šancovej sa tak nikdy nepremenil na mrakodrap. Bránili tomu nejasnosti okolo stavebných povolení, obyvatelia štvrte, súdy a nakoniec aj hospodárska kríza. Roky chátrania však majú skončiť. Investor, ktorý projekt odkúpil, chce stavať. Už do konca roka tohto roka.
8 poschodí? To je málo
Mala to byť obyčajná stavba. Takých sú a budú v Bratislave desiatky. Developerská spoločnosť Istroreal sa na Šancovej ulici rozhodla postaviť projekt luxusných bytov. Komplex s oficiálnym názvom „Polyfunkčný objekt Šancová ulica“ mal na ôsmich poschodiach ponúknuť 46 luxusných bytov so 109 parkovacími miestami. Investor začal stavať. Už samotný začiatok stavby však so sebou priniesol kontroverzie. Obyvateľom sa nepáčilo to, že park vedľa bývalého kina YMCA sa mal zastavať. Projekt začali stavať, zastavil sa však na siedmom poschodí.
Skutočná búrka však prišla až po tom, čo sa na úradoch objavil zámer investora „na zmenu stavby pred dokončením“. A zmena bola dokonalá. „Účelom navrhovaného zámeru je... zvýšenie podlažnosti... z pôvodne 8 nadzemných podlaží na 34 nadzemných podlaží, zvýšenie počtu bytov zo 46 na 93 a zvýšenie počtu podzemných parkovacích státí zo 109 na 169,“ vyčísľoval zmeny investor. Z bežnej stavby tak mal na Šancovej ulici vyrásť mrakodrap, ktorý mal mať dokonca o jedno poschodie viac ako budova Národnej banky Slovenska, inak najvyššia v meste.
Zmeny pamiatkovej zóny
Nebolo to všetko. Viaceré indície naznačovali, že investor počítal so zvyšovaním stavby už na jej začiatku. S dôkazmi prišli aj aktivisti, ktorí sa postavili proti výstavbe. „Podľa platného stavebného povolenia z roku 2002 mala spoločnosť povolenia na základovú dosku s hrúbkou 70 centimetrov, inšpekcia zistila, že základová doska v časti, kde má stáť mrakodrap, je hrubá 1,5 metra,“ uviedli v roku 2004 pre Bratislavské noviny Peter Hodál a Ondrej Dostál, členovia petičného výboru proti výstavbe mrakodrapu na Šancovej ulici.
Úsmevne vyznievalo aj zvýšenie parkových miest. V pôvodnej verzii Istroreal počítal s troma podzemnými podlažiami určenými na parkovisko, v zámere, ktorý predložil už v čase rozostavanej stavby, to boli už štyri podzemné podlažia. V praxi by to znamenalo to, že investor prehĺbi hotovú stavbu. Čo však nemusel, keďže s tým počítal dopredu.
Zvrat v prípade prinieslo aj rozhodnutie ministerstva kultúry vedeného Františkom Tóthom. Ten zmenšil pamiatkovú zónu Centrálnej mestskej oblasti Bratislava. V praxi to znamenalo to, že na projekt na Šancovej neplatili pamiatkové pravidlá. Brána k 34 poschodiam bola otvorená.
Protesty a súdy
Nespokojnosť občanov sa množila. Aj to pomohlo k tomu, že projekt na 34 poschodí nedostal povolenie. Nezostalo však ani pri ôsmich. Stavebný úrad rozhodol, že projekt môže vyrásť do 22 poschodia. Protesty, petície ani súdy nezabrali. Nemenila sa však len výška projektu, ale aj majitelia. Pôvodného investora Istroreal vystriedal nový. Koncom roka 2006 kupuje rozostavanú stavbu bratislavská spoločnosť Stelo, nadviazaná na českého developera Finep. Suma sa údajne vyšplhala na 137,2 milióna slovenských korún bez DPH.
Stavba zamrzla. V médiách sa objavovali len správy o súdnych procesoch medzi aktivistami a developerom. Najzávažnejším bol spor o odškodné. Na scéne sa objavila neznáma cyperská firma Saam Advisory Limiteed, ktorá odkúpila od pôvodného Istrorealu práva na nedostavanú budovu. Schránková firma registrovaná na Cypre žiadala od Ministerstva kultúry odškodné za 17,5 milióna eur za to, že jej ministerstvo rozhodnutím bránilo realizovať pôvodný projekt. Firma, na ktorú bol podľa médií údajne napojený podnikateľ Zoroslav Kollár, nakoniec neuspela.
Chceme pokračovať
Stavba stojí dodnes. Podľa mesta je jej podoba jasne daná. „Stavba má stále platné stavebné povolenie na 22 podlaží,“ povedala pre HN hovorkyňa starého mesta Alexandra Obuchová. Podľa jej slov „spoločnosť prejavila vo viacerých ohľadoch ústretovosť pri dostavbe a netrvala na využití maxima, ktoré jej stavebné povolenie umožňuje.“
Samotný developer sa nevzdáva a projekt, ktorý zabrzdila aj realitná kríza, chce dokončiť. „Chceme postaviť multifunkčnú modernú budovu, kde na prízemí objektu budú umiestnené obchodné priestory. Na tieto bude nadväzovať moderná administratívna časť so samostatným vchodom. Na vyšších podlažiach budú umiestnené byty. Parkovanie s dostatočným počtom parkovacích miest bude v trojpodlažnom garážovom dome,“ vykreslila HN riaditeľka spoločnosti Finep SK Oľka Petková.
Podľa jej slov by sa s prácami mohlo začať už koncom tohto roka. „Keďže ide o jednu z budúcich dominánt bratislavskej mestskej časti Staré mesto, musí byť projekt umiestnený na trhu v čase, keď bude ako taký pozitívne prijatý nielen okolím, ale aj budúcimi záujemcami a obchodnými partnermi, ktorí v čase realitnej krízy skrátka chýbali. Všetci cítime oživenie na trhu s nehnuteľnosťami, a preto reálne očakávame začatie prác koncom tohto roka,“ uzavrela Petková.