Slovensko pravdepodobne príde o 273 miliónov eur z eurofondov. To je podľa podpredsedu vlády SR Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) suma, ktorú štát nevyčerpá z európskych peňazí vyčlenených na uplynulých sedem rokov. Ako dnes pripustil na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti, strata ďalších okolo 300 miliónov eur hrozí na korekciách najmä pre chyby vo verejnom obstarávaní. Opozícia preto zvažuje dostať túto tému mimoriadne do pléna.
"Napriek uplatneniu flexibilít, ktoré komisia ponúka, je reálny predpoklad a aj tri dotknuté riadiace orgány predbežne pripúšťajú, že do konca roka 2015 nebude dočerpaných 273 miliónov eur, to znamená nebude naplnený záväzok v tejto výške," vyčíslil Vážny. Až 200 miliónov z tejto sumy by malo prepadnúť v Operačnom programe (OP) Životné prostredie, 43 miliónov v OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a 30 miliónov v OP Vzdelávanie.
Vážny poslancov informoval o opatreniach, ktoré vláda prijala na zlepšenie čerpania eurofondov od roku 2012. Vďaka nim sa jej podľa neho podarilo už v polovici roku 2013 zazmluvniť všetky prostriedky a dnes je kontrahovanie na úrovni 107 percent. Vicepremiér zopakoval, že štát si svoju úlohu splnil. Do konca roka však treba vyčerpať ešte asi 3,5 miliardy eur. "Koneční prijímatelia sa musia aktívnejšie uchopiť svojich úloh a aktívnejšie uvádzať do života svoje projekty," zdôraznil.
Pre nezrovnalosti v projektoch je dnes pozastavená približne jedna miliarda eur v piatich OP. Ide o eurofondy určené na vzdelávanie, informatizáciu spoločnosti, konkurencieschopnosť, výskum a pre regióny. Aká bude výška korekcií, teda peňazí, ktoré Brusel Slovensku nepreplatí, bude podľa Vážneho známe do konca júna. Očakáva, že to bude okolo 300 miliónov eur. "Vláda zvažuje s cieľom uvoľnenia platieb a zvýšenia ďalších investičných príležitostí uhradiť časť týchto korekcií," naznačil.
Ako uviedol, definitívna suma eurofondov zo starého obdobia, o ktoré štát príde, bude zrejmá až začiatkom roka 2017. Stále totiž prebieha asi 3000 projektov, ktoré sa môžu fázovať. Zároveň peniaze, u ktorých je riziko nedočerpania, možno do konca septembra presunúť do finančných nástrojov Jessica určeného na zatepľovanie budov či Jeremy na podporu malého a stredného podnikania. Štát do nich môže dať zhruba po 200 miliónov eur z rizikových operačných programov, ktoré sa môžu čerpať až do marca 2017.
Opozičný poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) si myslí, že vláda sa bude snažiť konečnú stratu eurofondov minimálne do volieb v marci 2016 utajiť. "Je teraz na nás, na opozícii, vyvinúť všetok tlak na to, aby sme sa jednak dostali k čo najvyššiemu možnému čerpaniu a druhá vec je, či urobila vláda naozaj všetko pre to, aby sme vyčerpali, nielen minuli a možno aj ukradli, z eurofondov čo najviac," povedal.
"Považujem to za veľký problém, čo sa týka nedočerpania, spôsobu čerpania aj výšky pozastavených platieb. Manažment fondov má zásadné trhliny a, samozrejme, že vláda je za to zodpovedná," upozornil Ivan Švejna (Most-Híd). Avizoval, že opozícia bude možno v krátkom čase iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu k eurofondom.