Nízky rast cien v posledných mesiacoch vyvoláva špekulácie o hrozbe možnej deflácie v eurozóne, ale aj na Slovensku. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR ju v roku 2014 na Slovensku naďalej pokladá za málo pravdepodobnú. Na druhej strane je však riziko jej vzniku v súčasnosti najvyššie od roku 2009, upozorňuje inštitút v aktuálnom komentári.
Rast spotrebiteľských cien na Slovensku v poslednom čase spomaľuje. Medziročná inflácia v decembri minulého roka dosiahla 0,4 %, ešte rok predtým bola pritom na úrovni až 3,2 %. "Spomalenie rastu cien je spôsobené poklesom cien v zahraničí a slabým domácim dopytom. Importované spomalenie rastu cien sa opiera o vývoj cien dovážaných komodít, či surovín," vysvetľujú analytici IFP. Stagnácia a pokles cien ropy a energetických surovín sa premieta do nízkych rastov regulovaných cien a poklesu cien pohonných hmôt. Domáce spomalenie cien je zase podľa inštitútu odrazom celkového spomalenia ekonomickej aktivity a stagnácie domáceho dopytu.
Ako ďalej konštatuje IFP, riziko vzniku deflácie na Slovensku sa zvyšuje. "Pravdepodobnosť pozorovania deflácie na Slovensku sa v súčasnosti zvýšila. Riziko výskytu deflácie je najväčšie v prvom kvartáli roka. Podľa metodiky Medzinárodného menového fondu sa slovenská ekonomika presunula z pásma s nízkym rizikom do pásma s miernym rizikom deflácie," upozornili analytici ministerstva.
Z vonkajších faktorov stoja za rastom rizika deflácie najmä nízke rasty peňažnej zásoby, spomaľujúca čistá inflácia a pretrvávajúci slabý hospodársky rast. "Silný výmenný kurz eura voči doláru eliminuje potenciálne inflačné tlaky pochádzajúce zo zahraničia. Domáce inflačné tlaky sú zas obmedzené stagnujúcim domácim dopytom a nezamestnanosťou. Tá bráni výraznejšiemu rastu miezd, ktoré by mohli pôsobiť protiinflačne," približuje IFP s tým, že v priebehu roka by sa riziko deflácie vplyvom ekonomického oživenia malo postupne znižovať.