Pravidelne obsadzuje neslávne prvé priečky v počte ľudí bez práce. Chýbajú mu noví, skutočne veľkí investori, ktorí by mohli rekordnú nezamestnanosť zvrátiť. Tí sa do tamojších miest nehrnú z jedného základného dôvodu – chýba im kvalitné cestné spojenie. A to všetko s historickým dedičstvom na krku v podobne skrachovaných podnikov. V takomto zacyklenom kruhu sa Banskobystrický kraj hýbe už niekoľko rokov. A ten je zároveň jedným z dôvodov, prečo sa práve tu podarilo zvíťaziť Mariánovi Kotlebovi.
Ekonomické dôvody, prečo sú ľudia náchylnejší veriť skôr extrémnym názorom, sú teda jasné – v kraji je päť regiónov, kde je miera nezamestnanosti nad 20 percentami. V prípade Rimavskej Soboty a Revúcej sa hýbe až okolo magickej tridsiatky. Diaľnica, ktorá by sem mohla priniesť novú prácu, končí v Banskej Bystrici. „Vytvára to podhubie pre extrémistické názory,“ konštatoval analytik SAV Vladimír Baláž.
Práve v tejto sociálnej situácii miestnych ľudí vstupuje do hry ďalší, pre Kotlebov úspech dôležitý faktor – kraj má najväčší počet obcí s rómskou komunitou. Spolu je ich 266, čo je viac ako polovica zo všetkých obcí v regióne. „Nerómov s nízkymi príjmami hnevá, keď nedosiahnu na programy, ako obedy pre deti, ak nedostanú sociálne dávky.
Vzniká tak veľké nepriateľstvo medzi ľuďmi s nízkymi príjmami,“ konštatovala sociologička SAV Zuzana Kusá. Okrem toho podľa nej starostovia zdôrazňujú prehrešky Rómov, ich kriminalitu, že sú voči nim bezmocní, nemôžu ich pokutovať.
Faktom však je, že rómsku problematiku nerieši len Banskobystrický kraj, ale ani východné Slovensko. Tam sa však extrémistom v takejto miere nedarí. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti žijú Rómovia v okolí Banskej Bystrice viac integrovane a sú na tom lepšie ako tí, ktorí žijú segregovaní v osadách. „Na druhej strane sú však oveľa viac viditeľní.“
Preto sa ľudia aj ľahšie chytajú práve na protirómsku rétoriku. Ako konštatuje Páleník, je pravdou, že ten, kto nepracuje, by sa nemal mať lepšie ako ten, kto pracuje. „Na druhej strane by však mal mať každý rovnakú šancu získať zamestnanie.“
Kombinácia týchto faktorov a neschopnosť politikov riešiť komunálne problémy tak v praxi podľa odborníkov vyvolali akúsi vzburu voličov. Podľa ekonóma Antona Marcinčina ide na jednej strane o výsledok neschopnosti pravice riešiť problémy tunajších ľudí. „Je to zároveň odkaz pre vládu, ktorá nerieši skutočné problémy, ktoré trápia ľudí v regiónoch – rieši nepodstatné veci ako druhý pilier.“