Na Slovensku okolo 98-tisíc ľudí vo veku od 18 do 29 rokov nepracuje, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje na odbornej príprave. Každý neaktívny mladý človek pritom štátny rozpočet stojí v priemere 9000 eur ročne na ušlých daniach, odvodoch a vyplatených dávkach.
Upozorňuje na to Rada mládeže Slovenska (RmS). Riešením je podľa nej vytvorenie Jednotných kontaktných miest (JKM), ktoré takýmto ľuďom pomôžu buď nájsť zamestnanie alebo výrazne zvýšia ich šance obstáť na trhu práce. Na ich vytvorenie budú môcť kraje v blízkej dobe čerpať eurofondy.
„Momentálne sa nachádzame v kľúčovom bode. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje výzvu z Programu Slovensko, ktorá by mala byť zverejnená v najbližších týždňoch. Vyššie územné celky majú jedinečnú možnosť čerpať prostriedky na vznik moderných centier podpory, ktoré túto negatívnu trajektóriu dokážu zvrátiť,“ uviedol Juraj Lizák, riaditeľ kancelárie Rady mládeže Slovenska.
Celkovo by podľa neho mohlo na Slovensku vzniknúť 54 Jednotných kontaktných miest.
Príkladom funkčnej praxe je Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), kde od roku 2022 pôsobí sieť siedmich centier SPACE. Tie fungujú ako Jednotné kontaktné miesto, ktoré mladým ľuďom poskytujú komplexné služby od kariérneho poradenstva až po psychosociálnu podporu.
Od januára 2024 do apríla 2026 poskytli 8546 poradenstiev pre 8922 klientov, z ktorých bolo 1738 v situácii NEET (Not in Education, Employment, or Training), teda nepracovali, nevzdelávali sa ani sa nezúčastňovali na odbornej príprave. V sledovanom období sa 127 mladých ľudí úspešne zamestnalo, 25 sa vrátilo do škôl a 13 absolvovalo rekvalifikáciu.
Skúsenosti z BBSK potvrdzujú, že až 66 percent mladých v situácii NEET je mimo evidencie úradov práce, čo si vyžaduje ich vyhľadávanie v teréne. „V centrách SPACE sa osvedčil ľudský prístup a sieťovanie odborníkov,“ priblížil Vladimír Bilohuščin z konzorcia Aktivácia mladých, ktoré je pripravené poskytnúť krajom metodickú podporu.
Podľa Lizáka je investícia do podpory mladých nevyhnutné ekonomické opatrenie. „Keď mladý človek vypadne zo systému, strácame nielen jeho potenciál, ale priamo zaťažujeme sociálny a zdravotný systém,“ skonštatoval.
Jednotné kontaktné miesta navyše prispievajú k demografickej stabilite a zmierňujú odchod mladých do zahraničia. Sú tiež prevenciou, keďže mladí v situácii NEET čelia dvojnásobne vyššiemu riziku zapojenia sa do kriminality a sú náchylnejší na radikalizáciu.
Na Slovensku je v situácii NEET viac ako 10 percent mladých ľudí, čo kopíruje priemer EÚ na úrovni 10,7 percenta. V niektorých regiónoch, ako sú Prešovský či Banskobystrický kraj, však tento podiel dosahuje až 25 percent populácie mladých.
