Jedným z najvypuklejších problémov na slovenskom trhu práce je aj to, že ľudia s nižšou kvalifikáciou sa vyhýbajú zamestnaniu. Dôvodom sú exekúcie, ako aj presvedčenie, že pracovať sa im neoplatí. Tvrdí to personálno-poradenská spoločnosť McRoy Group.
Podľa spoločnosti, ak má miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v budúcnosti výraznejšie klesnúť, na trh práce je potrebné dostať predovšetkým ľudí s nízkou kvalifikáciou. Tí tvoria spomedzi evidovaných nezamestnaných najpočetnejšiu skupinu, pričom ich problémom je, že často sa práci cielene vyhýbajú. "Desaťtisíce ľudí na Slovensku sú podľa našich predpokladov presvedčení, že sa im pracovať neoplatí," tvrdí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McRoy Group Luboš Sirota.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR patrí do kategórie "pomocní a nekvalifikovaní pracovníci" vyše 40.000 ľudí bez práce. Vyše 107.000 uchádzačov o zamestnanie pritom nemá dosiahnuté vyššie vzdelanie než je základná škola. Títo ľudia pritom majú podľa spoločnosti iba malú šancu získať dobre platené zamestnanie a preto sa práci radšej vyhýbajú.
"Nie je to pritom vôbec zložité a nepomáha tu ani hrozba vyradenia z evidencie kvôli odmietnutiu ponúknutého zamestnania. Nezamestnaný totiž najprv zvykne absolvovať skúšku u potenciálneho zamestnávateľa a na nej zámerne urobí chybu. Zamestnávateľ ho teda neprijme, nezamestnaný zostane nezamestnaným a o dávky nepríde," vysvetľuje Sirota.
Spoločnosť McRoy je taktiež presvedčená, že ešte väčšia neochota pracovať sa týka ľudí v exekučnom konaní. Dôvodom je fakt, že exekútor môže takémuto človeku siahnuť na významnú časť mzdy, preto sa mu pracovať neoplatí. "Exekútor môže napríklad v prípade minimálnej mzdy, ktorá v čistom iba mierne presahuje 300 eur, zraziť takmer 63 eur v prípade bežných pohľadávok, v prípade prednostných je to takmer 126 eur. Výsledkom je, že ľudia potom odmietajú pracovať a uprednostňujú sociálne dávky, alebo sa snažia pred exekúciami utiecť do zahraničia," tvrdí Sirota s tým, že veľká časť Slovákov pracujúcich v Česku, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu a plat, za hranice vycestovala práve v snahe vyhnúť sa zrážkam zo mzdy.
Riešením tejto situácie by podľa neho bol medzitrh prác, teda súbežné poberanie sociálnych dávok a mzdy. Výška podpory štátu by pritom s rastúcou mzdou postupne klesala. "Zvyšovanie minimálnej mzdy by návratu nízkokvalifikovaných ľudí na trh práce nepomohlo. Hodnota práce by totiž zvýšeným mzdovým nákladom nezodpovedala a vytváralo by sa riziko, že časť firiem by svoje prevádzky presunula do zahraničia. Počet nízkokvalifikovaných nezamestnaných by tak ešte stúpol," dodáva Sirota.