Slávne meno Tomáš Baťa a biznis, ktorý tu po sebe zanechal žije už 120 rokov. Kto ale bol Tomáš Baťa? Čo o ňom ešte nevieme, porozpráva český historik Zdeněk Pokluda.
Tomáš Baťa junior a jeho manželka Sonja Ingrid Baťa budú diskutovať o období, v ktorom bolo o Baťovcoch málo počuť - o období po 2. svetovej vojne až po pád komunizmu. A priblížia aj detaily sporu s Jánom Antonínom Baťom.
Súčasní biznismeni, ako Michal Ľach, člen predstavenstva spoločnosti Chemosvit, Dušan Kopiar, bývalý riaditeľ fabriky Baťa v Dolním Němčí, dnes technický riaditeľ Ecco Slovakia, alebo Jiří Vaculík, spolumajiteľ spoločnosti Tescoma zase prezradia, ako vnímajú fenomén Baťa dnes a aké princípy možno uplatniť a v biznise 21. storočia.
Sledujte online prenos dnes od 10:00
"Bohatstvo pre všetkých," aj vďaka tomu vybudoval Baťa superbiznis 13:30 Dušan Kopiar, bývalý riaditeľ fabriky Baťa v Dolním Němčí, dnes technický riaditeľ Ecco Slovakia Zisk je síce dôležitý, ale nie najdôležitejší. Pán Baťa pri návšteve fabriky, v ktorej som bol členom vedenia, sa zvítal asi so všetkými zamestnancami. Nemal rád, keď firma dlhovala niekomu peniaze. V takom prípade ja som bol ten zlý, kto zadržiava peniaze, aj keď niekedy boli dôvody napríklad nevyplatenia faktúry odôvodnené. Obuvnícky priemysel sa za tie roky od čias Tomáša Baťu veľa zmenilo a veľa firiem už takto nefunguje. 13:21 Posunuli sme pojem zodpovedný kapitalizmus smerom k ekológii Michal Ľach, člen predstavenstva spoločnosti Chemosvit hovorí: "Tá výroba, ktorú Tomáš Baťa založil na zelenej lúke nebola ani náhodou ekologická. V tom čase sa o škodlivosti veľa nevedelo. Táto firma sa prebudovala z kapitalistickej na socialistickú a potom späť na kapitalistickú. A Baťovu zásadu o zodpovednom kapitalizme sme posunuli ďalej o ekologický rozmer. Do vzduchu a vody nevypúšťame prakticky nič. Aj vďaka tomu je dnes rieka Poprad opäť plná rýb." 13:17 Riadia sa súčasní biznismeni pricípmi, ktoré boli vlastné Tomášovi Baťovi? Náš zákazník, náš pán "ja sa riadim heslom "Náš zákazník náš pán. Nič iné nám neostáva. Taká je situácia a tak to má byť. Toto heslo ma však nesprevádzalo od začiatku, cítil som, že ten zákazník si so mnou môže robiť, čo chce. Postupne som však začal za týmto heslom cítiť niečo iné. Prišiel som na to vtedy, keď som zstil, že aj moji zamestnanci so mnou tak trochu manipulujú a ovplyvňujú ma. Uvedomil som si, že my môžeme zákazníka vychovávať. Je to obojstranný vzťah," hovorí Jiří Vaculík, spolumajiteľ spoločnosti Tescoma. 13:09 "Zarábanie peňazí nie je podľa mňa to hlavné. Ak ste pre svoju prácu zapálení, peniaze prídu. Samozrejme, že dnes je veľa ľudí, ktorí pracujú iba pre peniaze. Ale pripomínam najmä mladým podnikateľom, aby robili v prvom rade to, čo ich baví a to, čo ich napĺňa," hovori Sonja Ingrid Baťa. 12:57 "Mať bohatstvo a majetok nie sú také dôležité. Dôležité je, ako ho využívate v prospech ľudí. Dôležitý je zodpovedný kapitalizmus a líderstvo," hovorí Sonja Ingrid Baťa v súvislosti s požiadavkami druhej vetvy rodiny, ktorá si nárokuje majetok, ktorý bol rodine zabavený. 12:51 "Myslím, že Tomášovi bolo odmalička jasné, že pôjde v šľapajách svojho otca. Na jeho pohrebe mi povedal, že urobí všetko preto, aby bol otec naňho hrdý. Myslím si, že vedel, že je to jeho osud," hovorí Sonja Ingrid Baťa.
Snímka: HN/ Peter Mayer
11:57
Tomáš Baťa nebol dokonalý, bol výbušný cholerik
"Baťa bol cholerik. Rýchlo myslel, rýchlo hovoril a rýchlo sa aj rozčúlil. Občas bol veľmi prudký. Mal niekoľko konfliktov, ktoré ale vždy dopadli dobre. Napríklad s architektmi. Architekt Gavura, ktorý staval jeho pomník, sa s ním dostal do veľkého sporu kvôli rozdielnym povahám. Ale pokiaľ išlo o podriadených, mal ľudí, ktorí upokojovali tých, s ktorými sa pohádal. Pretože tak rýchlo, ako vzbĺkol, hneď zhasol a zase bolo všetko v poriadku," hovorí historik o negatívnych vlastnostiach Tomáša Baťu.
Mal Baťa dve tváre?
Bol Baťa kapitalistický vydriuch alebo dokonalý podnikateľ? Historici Strobach a Marek hovoria o dvoch tvárach známeho podnikateľa. Zdeněk Pokluda si ale myslí, že mýtus o Baťovi vznikol v zahraničí, kde sa ľuďom zdali jeho topánky príliš lacné. Mysleli si, že Baťa svojich zamestnancov vykorisťuje. Neskôr ale zistili, že zamestnanci si žijú veľmi pohodlne. "Druhá tvár Baťu vznikla niekde v zahraničí v kruhoch konkurencie v čase, kedy sa začalo hovoriť o sociálnom dumpingu," hovorí Pokluda.
"Chcem urobiť zo všetkých mojich zamestnancov kapitalistov," hovoril Baťa. Znamenalo to, že chce odstrániť triedny boj. Tým chcel vziať vietor z plachiet komunistom. Aj preto muselo meno Baťa zmiznúť.
Historik Zdeněk Pokluda na HN konferencii. Snímka: HN/Peter Mayer
11:38
Sonja Ingrid Baťa a Stanislav Knotek, člen správnej rady nadácie na HN konferencii. Snímka: HN/Peter Mayer
11:35
"Tomáš Baťa nemyslel na to, ako robiť topánky. Myslel na to, ako slúžiť svetu. Pomáhal ľuďom budovať kariéru, hovoriť s nimi a riešiť ich problémy," hovorí manželka Tomáša Baťu juniora Sonja Ingrid Baťa.
"Čo je podľa mňa veľmi dôležité, v niektorých krajinách bola firma Baťa pionierom nielen výroby obuvi, ale priemyslu celkovo. Najmä v Afrike. A v povojnových časoch, kedy ľuďom chýbali peniaze, sme vyrábali kvalitné topánky, ktoré sme zároveň mohli predávať za ceny, aké si ľudia mohli dovoliť," pokračuje Sonja. "Som na svoju rodinu pyšná a dúfam, že sa nám ju podarí zachovať."
11:24
Historik Marek Tomaštík o histórii firmy v povojnovom období
Marek Tomaštík, český historik, Univerzita Tomáše Bati v Zlíne
Tomáš J. Baťa v roku 1939 odišiel do zahraničia. Po druhej svetovej vojne rátala firma Baťa obrovské sraty. Vojna síce priniesla veľa zákaziek, no v konečnom dôsledku ju zničila. Po vojne stratila 90% všetkých tovární na spracovanie kože, tisíce predajní po celom svete, kľúčových manažérov a výrobných kapacít.
"V decembri 1945 sa Tomáš J. Baťa rozhodol firmu obnoviť a založil novú firmu. Navštívil všetky pobočky po celom svete a kvôli tomu podľa vlastných slov býval v lietadle. Objavil trh v Afrike, kde sa v roku 1946 obúval jeden človek zo 100. O desať rokov neskôr to vďaka nemu bol jeden človek z 10. V niektorých afrických krajinách sa "topánka" povie "Baťa"," hovorí historik Tomaštík.
Neskôr rozbehol biznis v Indii a na ďalekom východe, mal doslova monopol na výrobu detskej obuvi. V roku 1951 začali obchody Baťa predávať aj topánky iných značiek. V roku 1962 presunul firmu z Londýna do kanadského Toronta. Zaviedol tzv. World Con, konferenciu, na ktorej sa stretávali manažéri zo všetkých deviatich krajín, v ktorých firma pôsobila.
V 50. rokoch prišla v obuvníckom priemysle revolúcia v podobe príchodu syntetických materiálov, ktoré sa dali použiť na výrobu obuvi. Tomáš J. Baťa pokračoval v trende, ktorý nastolil jeho otec. Učil podnikať mnoho ľudí po celom svete, pomáhal industrializovať celé krajiny.
60. roky boli pre firmu ťažké kvôli konkurencii z Ázie - Baťa na to ale vedel zareagovať. Obuv s vyššou pridanou hodnotou vyrábal v USA, výrobu lacnejších modelov preniesol do krajín s lacnejšou pracovnou silou.
Otvoril dokonca závod na výrobu obuvi v ZSSR. V 80. rokoch predával Baťa viac ako milión párov obuvi denne. V tomto čase odovzdal kormidlo svojmu synovi Thomasovi G. Baťovi.
10:51
Čo robil mladý Tomáš Baťa inak ako jeho otec? A akú výchovu dostal?
Tomáš Baťa vychovával syna pre firmu. Vychovával ho k samostatnosti a hospodárnosti. Doslova ho nútil učiť sa jazyky a veľa cestovať a tam študovať. Baťa zastával názor, že jeho syn sa musí vzdelávať v európskych školách. Zároveň ale musel absolvovať školu obuvníctva, obchodnú akadémiu a kurz lietania. Potom absolvoval tzv. "kolečko", teda musel si prejsť všetkými úrovňami pozícii. Neskôr dostal na starosť obchod vo Švajčiarsku a továreň v Amerike. Tomík Baťa zdedil po otcovi starostlivosť a perfekcionizmus.
10:38
Aké bolo tajomstvo úspechu Tomáša Baťu?
"Ak by sme prišli na korene úspechu omáša Baťu, všetci by sme boli dnes milionári. Na Baťovi sme však mohli sledovať nesmiernu pracovitosť a neústupú snahu po dokonalej práci," hovorí Zdeněk Pokluda. Jedným z Baťových "tajomstiev" je množstvo ľudí, ktorých Tomáš Baťa vychoval na svoj obraz. "Tí ľudia majú dnes aj 90 rokov. Majú na sebe montérky, ale sú hrdí na to, čo dokázali a majú v sebe túžbu po dokonalom výrobku pre spotrebiteľa."
10:31
Historik Zdeněk Pokluda hovorí o histórii dynastie Baťovcov
"Každý vie, že Baťa robil topánky. Málokedy si niekto uvedomí, že Baťa bol človek, ktorý okolo seba tvoril krásu. Jeho vila je symbolom krásy dodnes. A krásnym architektonickým klenotom je aj jeho pamätník v Zlíne. Pripomína nám to, čo Baťa po sebe v skutočnosti zanechal. Baťa vravel: "Len to najlepšie je dobré aj pre nás,"," hovori historik.
Baťa bol podľa Pokludu majster estetiky, remesla a výchovy. Dobre poznal ľudí vďaka tomu, že sa celý život vzdelával a čítal. Dokázal vychovávať aj svojich učňov - vychovával a učil ich hospodáriť od štrnástich rokov. "A napokon, Baťa vychovával občanov. Zvolili ho za starostu a učil občanov jeho zásadám," dodáva Pokluda.
Ako jeden z prvých biznismenov na našom území sa zúčastňoval na strate a zisku a do tohto procesu vťahoval aj aj robotníkov.
"Zámožnost všem"
Tomáš Baťa hlásal, že bohatí by mali byť všetci a viedol k tomu celý Zlín. V meste zaviedol podrobné účtovníctvo a učil svojich zamestnancov sporiť. V duchu hesla "Zámožnost všem" jeho firma vytvorila veľmi dobre fngujúcu mikroekonomiku. "Baťove myšlienky sa šírili ako kruhy vo vode," hovorí historik.
"Baťa nevedel iba peniaze zarábať, ale vedel ich aj efektívne míňať a investovať. Staval obchody a továrne v Ázii, Európe aj USA. Ale okrem investícií do podnikania investoval aj do výstavby. Kto bol niekedy v Zlíne, vie, že Baťa po sebe zanechal dva mrakodrapy. Mesto Zlín sa výrazne rozšírilo po tom, čo sa tu začali stavať domy, školy a infraštruktúra pre zamestnancov," dodal historik.