Čo s obchvatom Bratislavy? Minister Siete chce peniaze z Bruselu

Podpis obchvatu hlavného mesta je na stole od februára. Minister dopravy Roman Brecely čaká na posudok expertného tímu a rozhodne sa, či zmluvu vôbec podpíše. Panel odborníkov ale nedostal na vypracovanie žiadny konečný termín. Medzičasom rezort uvažuje o doplnkovom financovaní projektu z európskych peňazí.

Ministerstvo dopravy informuje, že z eurofondov by mali na obchvat pritiecť peniaze. Tie však budeme musieť vrátiť, keďže ide len o pôžičku.

Expert na eurofondy Tamás Szőke hovorí, že pôvodne boli v programe iba peniaze na nenávratné príspevky pre diaľnice D1, D3 a rýchlostné cesty. Z tých sa zrejme ubralo a pridalo sa do návratnej formy, ktorá má pomôcť D4. Práve tá je časťou bratislavského obchvatu.

Rezort bol skúpy na slovo pri otázke, akú úsporu to Slovensku prinesie. „Detaily financovania bude možné zverejniť až po finančnom uzatvorení celého projektu, ktoré je naviazané na podpis zmluvy,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Zároveň potvrdila, že touto formou sa dá dofinancovať iba D4. Úseky R7 sú vylúčené.

Napriek tomu, že ide o pôžičku a nie o „darované“ peniaze z EÚ, niečo Slovensko ušetriť môže. „Úsporu financií by rezort mohol dosiahnuť tak, že by v rámci tohto doplnku vyrokoval od banky úver s lepším úrokom ako je ten, ktorý Slovensko dostalo od konzorcia na čele so španielskou firmou Cintra, ktoré bude stavať obchvat,“ vysvetlil Szőke.

Nečakajte s tým
Dopravný analytik Ondrej Matej tvrdí, že bratislavský obchvat sa musí začať stavať čo najskôr. Ako problém uvádza 900 kamiónov denne, ktoré majú na naše cesty pribudnúť po spustení prevádzky Jaguaru. Obavu má ešte z jedného faktoru. „Predlžuje sa podpis a výstavba a kompetentní zabúdajú na to, že keď posúvajú výstavbu do neskorších období roka, môže dôjsť k zvyšovaniu nákladov. Keby sa to podpísalo tento týždeň, môže prvý bager začať kopať prvého júna.“ Odborník pripomína, že to je ale úplne najskorší termín, reálnejšie vidí začiatok stavby na júl až august.

Podľa Mateja obchvat odľahčí cesty o 25 percent tranzitnej dopravy, zápchy v Bratislave a okolí by mali byť určite o niečo menšie. „Zjednoduší to aj pohyb v meste, diaľničný obchvat využijete na presuny trebárs z východu na sever a opačne, bude sa dať vyhnúť centru. Obchvat uľaví najviac tranzitnej doprave a juhu – ľuďom, ktorí prídu z R7 z okolitých obcí,“ doplnil. Obchvat ale nevyrieši problém s veľkým počtom áut v samotnom meste.

Ďalšie PPP
Bratislavský obchvat by sa mal stavať ako PPP projekt, to znamená, že obchvat zafinancuje víťazná firma a štát jej stavbu uhradí na splátky.Nadšený z projektov verejno-súkromného partnerstva nie je analytik INESS Radovan Ďurana. „Vypočítate socio-ekonomické benefity, ktoré vyplývajú napríklad z toho, že ľudia strávia menší čas v zápchach alebo že vzrastie hrubý domáci produkt, lebo sa trocha zvýši preprava. Aký to bude mať reálny vplyv a pridanú hodnotu, je ťažké odhadnúť,“ povedal. Či vôbec a kde ich potrebujeme, sa podľa neho nedá všeobecne povedať. Ďurana upozorňuje, že každá projekcia na 30-40 rokov dopredu je otázna.