Slovák, ktorý sa pred rokmi vzoprel otcovi. Dnes plánuje vlastné auto

Život v zabehnutých koľajach nie je pre neho. V prípade, že by aj s týmto tvrdením nesúhlasil, naplno to dokazujú výsledky jeho práce. Napríklad aby zachránil podnik, neváhal sa vzoprieť i vlastnému otcovi a jeho manažérskym rozhodnutiam. „Stal som sa tiež nebezpečným a nepohodlným človekom v našej vlastnej firme, lebo som bez okolkov poukazoval na manažérov, ktorí kradli. A hoci mi otec spočiatku neveril, na chyby som poukazoval i naďalej. Mnohí ma mali za šialenca,“ spomína Štefan Rosina. Predseda predstavenstva strojárenskej skupiny Matador a jeden z našich najvýznamnejších kapitánov priemyslu.

Cieľ je jasný: smart firma
Zlom nakoniec nastal v roku 1999. Pripravil novú stratégiu firmy a o rok neskôr Matador prevzal. Pre samotného Štefana Rosinu a jeho tím to znamenalo tiež fakt, že začali pracovať 16 hodín denne. Podarilo sa – firma získala na trhu stabilné postavenie.

V určitom momente však prestal veriť tomu, že gumárenstvo, ktoré bolo hlavným biznisom firmy, by ním malo byť aj naďalej. A tak ho odpredal nemeckému gigantu Continental, pričom si ponechal strojárstvo.

Hoci sa tento krok mohol javiť prinajmenšom zvláštne, mal aj tu jasný cieľ – z pôvodne výrobnej fabriky vytvoriť smart spoločnosť so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, aj s vlastným vývojom a výskumom. Na realizáciu takýchto vecí však treba opustiť svoju komfortnú zónu a zabehnuté koľaje.

S otcom majú dnes už opäť výborné vzťahy. „Neskôr sme si veci vyriešili, porozprávali sme sa. Fandí nám a je hrdý na to, kam sa skupina posunula a čo reprezentuje,“ vysvetľuje Rosina s tým, že jeho otec bol svojho času dobrý manažér a vizionár. Len neodišiel v správnom čase, keď mal riadenie prenechať mladšiemu tímu.

Výrobná fabrika Európy
Štefan Rosina je známy tým, že nemá rád, keď ho označujú za veľkopodnikateľa. Tento výraz mu totiž pripomína veľkostatkára. „Ide o sprofanovaný pojem, ktorý, bohužiaľ, vytvára rozdiely medzi podnikateľmi. Člení ich na malých a veľkých, čo nie je dobré. Zamestnávateľov je potrebné spájať, vysvetľuje Rosina, ktorého skupina Matador dáva priamo prácu 1 800 ľuďom.

Faktom je, že hoci z firmy, ktorá bola pred krachom, urobil prosperujúci podnik, vždy mu bola bližšia technika, chémia a veda. Sám sa radí medzi tých, ktorí do výskumu a vývoja investujú nemalé peniaze. Lebo vie, že ak tak neurobia slovenskí biznismeni, cudzinci len ťažko. Napriek tomu Slovensko už dávno nepovažuje len za výrobnú fabriku Európy.

DOTAZNÍK
Vymenujte jedno byrokratické opatrenie, ktoré vám najviac komplikuje prácu.
Len jedno? Je ich skutočne veľa. No veľmi ma hnevá, keď musím vypisovať cesťák. A keďže máme veľa aktivít napríklad v Česku, vypisujem ho často. To je naozaj otrava...

Ktoré jedno podnikateľské opatrenie by ste zaviedli?
Neviem, či by to bolo opatrenie, ale chcel by som, aby sa všetky priemyselné firmy spojili do jednej organizácie. Ako je to štandardom v západnej Európe. Potom by sa im ľahšie presadzovali veci, ktoré by zlepšovali biznis prostredie.

Stretli ste sa v biznise s korupciou?
Ježišmária, samozrejme. Ešte keď sme pôsobili v gumárenstve a zúčastňovali sa na štátnych
tendroch na nákup pneumatík, bolo mi jasné, že nevyhráme. Nedali sme tým, ktorí rozhodovali, peniaze do obálky. Aj preto so štátom už dlhé roky nepodnikáme. Určité problémy sa objavili aj v našich firmách a riešili sme ich veľmi rázne – hodinovou
výpoveďou. Nekorumpujeme a korupciu netolerujeme.

Myslíte si, že podnikateľské prostredie sa skultúrňuje?
Určite áno. Veď si porovnajte 90. roky so súčasnosťou. Je vidno výrazný posun. Na druhej
strane máme stále zlú vymáhateľnosť práva, zápasíme s neprimeraným množstvom byrokracie.
Pravdou však je, že takéto ťažkosti majú aj iné krajiny.

Čo sa v biznise zlepšilo?
Firmy si uvedomili, aká dôležitá je spolupráca. Preto nemám rád, keď sa firmy delia na malé, stredne veľké a veľké – napríklad aj pri prerozdeľovaní investičnej pomoci. Vzájomne sa potrebujú. Veľká firma funguje vtedy, keď má kvalitného stredne veľkého dodávateľa a ten má kvalitného malého dodávateľa.

Malo by sa Slovensko inšpirovať v ekonomických otázkach nejakou inou krajinou?
V zdravotníctve jednoznačne Rakúskom, školstvo a hospodárstvo majú na špičkovej úrovni
Nemci a pri podpore vedy a výskumu Českom. Česi uplatňujú 100-percentnú daňovú úľavu na
investície do vedy a výskumu, my len 25-percentnú.

Sú u nás dostatočné platy?
Platy určuje trh. Nemôžeme ísť pod cenu, veď by u nás nikto nerobil. No platí, že ľudia chcú vždy viac, ako majú. My v Matadore dávame zamestnancom určite viac, ako je priemer v regióne, a zároveň im platy pravidelne dvíhame. Cesta k vyšším mzdám je jasná – zo Slovenska urobiť krajinu vývoja, vedy a výskumu. Na manuálnu prácu tu budú časom výlučne roboty, ktoré už teraz robia množstvo ťažkej práce.