Po skončení druhej svetovej vojny sa začali myšlienky o zjednotení Európy šíriť celým kontinentom. Mnoho mysliteľov a politikov podporovalo spojenie Európy. Z nich tí najdôležitejší, ktorí sa priamo zúčastnili na vzniku únie, sú označovaní ako otcovia zakladatelia EÚ.
Konrad Adenauer bol prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko. Pripisujú sa mu zásluhy za zmenu podoby Nemecka po druhej svetovej vojne. Počas svojej politickej kariéry sa snažil hlavne o dosiahnutie prímeria medzi Nemeckom a Francúzskom. Adenauer si už po skončení prvej svetovej vojny uvedomil, že Európa dosiahne mier iba v prípade, že sa zjednotí.
Winston Churchill bol bývalý britský premiér, vojenský dôstojník, spisovateľ aj žurnalista, ktorý je známy aj svojou výzvou na vytvorenie Spojených štátov európskych. Bojoval za odstránenie nacionalizmu v Európe. Rovnako ako Adenauer veril tomu, že mier dosiahne Európa len keď sa zjednotí.
Predseda vlády a minister zahraničných vecí v povojnovom Taliansku, Alcide de Gasperi, tiež sympatizoval s iniciatívami na európsku integráciu a zapájal sa do realizácie Marshallowho plánu.
Walter Hallstein bol prvý predseda Európskej komisie. Nemecký politik a právnik sa snažil o zrealizovanie spoločného trhu. Významne sa podieľal aj na tvorbe stratégie zahraničných vzťahov Nemecka.
O európsky integračný proces sa významne zaslúžil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman. Vypracoval Schumanov plán, na základe ktorého sa vytvorilo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ.
Ďalšia dôležitá osobnosť v procese európskej integrácie je Belgičan Paul-Henri Spaak. V priebehu druhej svetovej vojny vytvoril plány na spojenie krajín Beneluxu. Ako prvý zastával úlohu predsedu Európskeho parlamentu.
Jedna z najdôležitejších osobností, ktoré pracovali na založení EÚ, bol Talian Altiero Spinelli, ktorý sa podieľal na dokončení návrhu Zmluvy o federálnej Európskej únii v európskom parlamente, nazývanej Spinelliho plánom.