Náš rezort hospodárstva zavelil na odchod. Z medzinárodnej organizácie pod záštitou OSN, ktorá pomáha rozvoju našich priemyselníkov.
Platíme viac, dostávame menej
Slovensko je už od roku 1994 členom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj, ktorá je známa pod skratkou UNIDO. Prostredníctvom nej sa môžu naše firmy dostať k zákazkám v menej rozvinutých krajinách. Nedávno sa napríklad skončil tender pre slovenské firmy na dodávku strojov na výrobu stavebných materiálov do Kirgizska. A naopak, zahraničné firmy môžu mať podobne sprostredkované kontrakty u nás. Na základe podpory od UNIDO u nás v minulosti pôsobili napríklad japonskí experti na produktivitu, prezrádza bývalý riaditeľ Slovenského centra produktivity Milan Gregor.
Náš rezort hospodárstva má však pocit, že do organizácie vrážame viac, ako dostávame späť. „Výsledky projektov, ktoré v minulosti realizovalo UNIDO s finančným prispením Slovenskej republiky, nenaplnili v plnej miere očakávania so zapojením sa do tejto medzinárodnej organizácie,“ odkázal nedávno v reakcii hovorca rezortu Maroš Stano. Navyše, naše členské príspevky sa v poslednom období skôr zvyšovali. Pre ilustráciu: V roku 2005 sme prispeli do organizácie 69-tisíc eurami, minulý rok to bolo takmer trikrát viac.
No napriek tomu, že sa členské príspevky zvyšujú, podnikatelia pociťujú menej príležitostí. „V minulosti UNIDO realizovalo na Slovensku program na podporu čistejšej produkcie, energetickej efektívnosti, na ktorom sme sa zúčastnili. V súčasnosti Slovensko nie je pre UNIDO prioritnou krajinou pre realizáciu rozvojových projektov. Preto je naša spolupráca na ústupe,“ vysvetľuje Tomáš Laurinc, jeden zo zakladateľov Slovenského centra čistejšej produkcie, ktorá spoluprácu s organizáciou pred rokmi sama využila. Členské príspevky sa totiž každý rok menia. Ich výška závisí od rastu národného hospodárstva, ale ich rast spôsobilo aj scvrkávanie sa radov organizácie. Už odišlo viacero krajín – napríklad aj Kanada, Austrália, Veľká Británia či Dánsko.
Rezort zahraničia radí zotrvať
Vystúpením z organizácie by sme usporili, myslí si ministerstvo hospodárstva. „Ušetrené finančné prostriedky môžu v budúcnosti pomôcť slovenským podnikateľským subjektom v rámci rozvojovej pomoci Slovenska,“ vysvetľuje Stano. Napriek tomu záujem slovenských podnikateľov o zapájanie sa do aktivít organizácie neutícha, tvrdí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje tie najväčšie firmy na Slovensku.
Za zotrvanie je aj rezort diplomacie, ktorý už v minulosti „odvrátil“ snahu ministerstva hospodárstva o odchod. Podobná diskusia sa totiž rozprúdila už v roku 2013, napokon sa však Slovensko rozhodlo zotrvať. Samotná organizácia UNIDO sa podobne vyjadruje za zotrvanie „v klube“. „UNIDO a Slovensko môžu nadviazať na nové, rozvíjajúce sa príležitosti v rozvojovej spolupráci,“ odkázali z organizácie pre HN. Už dnes bežia prípravy na ďalšie spoločné projekty pre naše firmy. Ide napríklad o spoluprácu pri spracovávaní a balení potravín na Kube, pri rozvíjaní podnikateľského prostredia pre mladých v Afganistane, rybolovu v Južnom Sudáne či pri rozvoji obnoviteľnej energie v Keni. Pokiaľ zvíťazí front, ktorý velí na odchod, opustiť rady priemyselníkov OSN by sme mohli najskôr v roku 2018. „Aj keby Slovensko ohlásilo vystúpenie z organizácie ku koncu roku 2016, stále je nutné zaplatiť členský príspevok na rok 2017,“ vysvetľuje rezort hospodárstva. Podobnú dilemu prednedávnom riešila aj česká diplomacia, napokon sa však vyjadrila za zotrvanie. Dôvodom bol výsledok analýzy, ktorá ukázala, že sa im to ešte stále „oplatí“.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
