Minulý rok zlikvidovali vybrané obchodné reťazce na Slovensku 15-tisíc ton jedla. Potraviny v hodnote 12,5 milióna eur by omnoho užitočnejšie ako na smetisku boli v charitatívnych organizáciách, ktoré pripravujú stravu ľuďom bez domova. Toto má zmeniť nová legislatíva z dielne ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, o ktorej v uplynulom týždni rokovala aj vláda.
Doteraz len pre jednu organizáciu
Aj v súčasnosti zákon obchodníkom povoľuje darovať potraviny po uplynutí minimálnej lehoty trvanlivosti, ale len jednej organizácii. Potravinovej banke Slovenska. Dokonca je to pre obchodníkov podľa Marka Urdzika z potravinovej banky aj výhodné, pretože si darované potraviny môžu započítať do daňového základu. „Pokiaľ hodnota jedného výrobku nepresiahne 17 eur, tak z toho nemusia odvádzať ani daň z pridanej hodnoty,“ dodal Urdzik.
Potravinová banka má tovar rozdistribuovať charitatívnym organizáciám, ktoré z toho pripravujú stravu pre ľudí v núdzi. Tá však podľa predsedu občianskeho združenia Vagus Petra Adama na pomoc ľuďom bez domova nemá šancu obsiahnuť všetky organizácie, ktoré by pomoc potrebovali. „Nemá ani kapacity na preberanie takého množstva potravín, aké sa u nás vyhadzuje,“ myslí si Adam.
Pritom ide o neškodné potraviny, hoci im uplynula lehota minimálnej trvanlivosti. Asociácia spotrebiteľov Slovenska podľa jej predsedu Miloša Lauka robila testy potravín tri mesiace po dátume trvanlivosti. „Ani v jednom prípade, a to sme testovali tuším osem rôznych druhov potravín, nedošlo k zníženiu kvality,“ povedal Lauko.
Rozšíria sa možnosti
Podľa hovorcu rezortu pôdohospodárstva Vladimíra Machalíka novela rozširuje možnosti použitia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na charitatívne organizácie. Po novom by teda v hre mali byť okrem potravinovej banky aj iné organizácie, ktoré poskytujú sociálnu alebo humanitárnu pomoc.
Toto riešenie víta aj Adam, podľa ktorého takýchto organizácií aj tak nie je veľa. „Pre ľudí bez domova v Bratislave je desať organizácií, ktoré poskytujú stravu. Keby sa každá dohodla s jedným reťazcom, dokáže ju zásobovať takým množstvo stravy, ktoré nie je schopná ani minúť,“ povedal Adam, podľa ktorého sa likvidujú kvantá potravín.
Stop plytvaniu
Úpravou zákona sa má znížiť plytvanie potravinami v obchodoch. Práve k tomu sa totiž Slovensko spolu s ostatnými krajinami Európskej únie minulý rok zaviazalo. Ďalšou métou bude obmedzenie plytvania spotrebiteľmi. Podľa Machalíka vyhodí priemerný Európan 173 kilogramov jedla ročne.
Na Slovensku presné čísla nemáme, avšak ich zistenie má byť cieľom Plánu predchádzania plytvania potravinami, ktorý chce rezort predložiť ešte tento rok. Podľa Petra Cypricha z tlačového oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory sa plytvanie na Slovensku pohybuje do hranice 20 percent nakúpených potravín.
Dátum spotreby nie je to isté ako minimálna trvanlivosť
Minimálna trvanlivosť odkazuje na dátum, do ktorého si potravina má uchovať predpokladanú kvalitu. Ak sú dodržiavané návody na skladovanie a ak balenie nie je poškodené, nemalo by sa s potravinou stať nič. Potvrdili to aj testy Asociácie spotrebiteľov Slovenska. Minimálna trvanlivosť sa najčastejšie objavuje na mrazených, sušených, konzervovaných potravinách, prípadne na olejoch či čokoládach.
Iný prípad je nápis „Spotrebujte do“. Po jeho uplynutí už nie je bezpečné jedlo konzumovať. Preto sa takýto dátum uvádza na potravinách, ktoré podliehajú rýchlej skaze, ako sú ryby či mäso.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
