Rómska menšina by na trh práce dokázala dodať až 150-tisíc nových pracovníkov. Pričom neplatí tvrdenie, že Rómovia nechcú pracovať. Úspešne sa uplatňujú v sivej ekonomike.
150-tisíc pracovníkov
Jedna strana mince. Počet nezamestnaných dnes objavuje percento, pod ktoré nedokáže klesnúť. Predovšetkým na západe krajiny firmy hlásia alarmujúci nedostatok použiteľných uchádzačov. Druhá strana mince. Najmä na východe sa nachádzajú ľudské zdroje, ktoré trh práce nedokáže vyťažiť. Úradným jazykom sú nazývané marginalizované rómske komunity. Ľudsky povedané, hlavne Rómovia z osád. A tiež hovoríme o alarmujúcom údaji. „Pokiaľ by sa miera zamestnanosti Rómov vyrovnala miere zamestnanosti majority, na trhu by pribudlo takmer 150-tisíc pracujúcich,“ uvádzajú Anton Marcinčin a Ľubica Marcinčinová v analýze Trh práce a Rómovia z roku 2014. A dnes by číslo nebolo v zásade iné.
Ak by sme boli priaznivcami matematického pohľadu na svet, na vyriešenie dvoch problémov by stačilo málo. Dať medzi obe skutočnosti znamienko rovná sa. Lenže kupecké počty v tomto prípade nestačia.
Čísla a odhady
Pri pohľade zhora pri Rómoch narážame na jeden zásadný problém. Tvrdé čísla neexistujú. Alebo sa úplne rozchádzajú s realitou. Podľa posledného sčítania obyvateľstva na Slovensku totiž žije takmer 110-tisíc Rómov. O rok starší Atlas rómskych komunít, vydávaný Regionálnym centrom Rozvojového programu OSN (UNDP), však uvádza asi štvornásobný počet. Priepastný rozdiel má logické zdôvodnenie. Množstvo Rómov si pri sčítavaní zvolí slovenskú alebo maďarskú národnosť.
Situácia je ešte neprehľadnejšia, ak riešime výlučne nezamestnanosť menšiny. Úrady práce sa nemôžu zaoberať národnosťou uchádzačov. Takže celkový obraz si možno spraviť najmä podľa obcí, v ktorých je menšina zastúpená. A zamestnanosť konfrontovať s porovnateľnými sídlami. No bez menšiny. Výsledný pohľad nie je lichotivý. „V obciach s vyšším podielom rómskej populácie je výrazne vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných,“ vysvetľuje Veronika Husárová z tlačového odboru rezortu práce. A otázka nezamestnanosti Rómov tak podčiarkuje jedno pravidlo. Čím menej toho vieme, tým viac sa darí zjednodušeniam. Najčastejší príklad – Rómovia nechcú pracovať.
Rómovia pracovať nebudú
Pred rokmi Slovenskom preletelo pozoruhodné video. Hŕstka dobrovoľníkov robila anketu medzi náhodnými chodcami v Bratislave. Tí najprv prešli okolo rómskych robotníkov kopajúcich kanalizáciu. Následne okolo hlučnej rómskej rodiny, zrejme hercov. Autori snímky sa potom respondentov pýtali, či si cestou všimli Rómov. Drvivá väčšina uviedla rodinu. Kopáčov nezaregistrovali. Ťažko hovoriť o prekvapení. Video síce nebolo úplne najkorektnejšie, no svoje čaro malo. Pohľad náhodných chodcov totiž naznačuje pohľad celej spoločnosti. Ani ten sa skresleniam nevyhýba.
Regulárne zamestnaných Rómov v produktívnom veku je podľa analýzy Svetovej banky z roku 2014 takmer 30 percent. Teda niečo okolo šestiny celkovej populácie.
No pracujúcich je výrazne viac. „Znevýhodnenia na trhu práce ich vytláčajú do neformálnej ekonomiky, kde sú závislí často od pochybných sprostredkovateľov práce,“ pokračuje Veronika Husárová. A práve Rómovia v sivej ekonomike sú často neviditeľní. Pre spoločnosť, no často i pre štát. Pritom ich nie je zanedbateľný počet. UNDP v roku 2012 odhadlo, že v sivej alebo neformálnej ekonomike pôsobí pätina Rómov.
Pre správnosť treba podotknúť, že pomer „neformálne“ alebo i doslova nelegálne pracujúcich Rómov dnes môže byť výrazne vyšší. Rok 2012 považujeme ešte za krízový. Na trhu práce tak panoval tvrdý konkurenčný boj. Predovšetkým o nekvalifikované pozície. A dvojnásobne to platí v stavebníctve. A Rómovia vtedy ťahali za kratší koniec. Zrátané a podčiarknuté. Tvrdenie, že všetci Rómovia nechcú pracovať, je príliš nepresné zjednodušenie. Problém sa tak presúva do inej roviny. Ako časť menšiny vytiahnuť z neformálnej do formálnej ekonomiky. Čo by pomohlo tak menšine, ako i trhu práce. Lenže bariér zamestnanosti pri Rómoch je výrazne viac.
Žiaden dlhý horizont
„Ťažko prídete za Rómom do osady a poviete mu: ,Mám pre teba prácu, teraz budeš každé ráno vstávať o šiestej, odrobíš si šichtu a za vyše mesiaca dostaneš peniaze.‘ Vo väčšine prípadov na tretí či štvrtí deň do práce už nepríde,“ uvádza jeden z problémov Martin Šuvada, etnograf zaoberajúci sa rómskou problematikou na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Podľa jeho slov množstvo Rómov z osád nemá návyk plánovať budúcnosť v mesačnom horizonte. Dominantne ich zaujíma dnešok a zajtrajšok.
Tento problém možno teoreticky vyriešiť jednoducho. Teda časť mzdy im vyplácať denne „na ruku“ a zvyšok na konci mesiaca. Mimochodom, práve na tomto princípe fungujú sprostredkovatelia práce. Lenže teória je fajn, ale otázka znie, či si podniky a firmy môžu dovoliť podobnú administratívnu záťaž. Obzvlášť, ak nejde o jedinú bariéru zamestnanosti menšiny. Ďalší problém predstavujú napríklad exekúcie. Samozrejme, neexistuje presná štatistika, koľko Rómov im čelí. No možno predpokladať, že nejde o zanedbateľné percento. A práve to tlačí Rómov do práce „na ruku“ alebo ich z trhu vylučuje úplne. „Pretože ísť pracovať s vidinou, že väčšinu výplaty mi zoberie exekútor, je, samozrejme, veľmi slabá motivácia,“ pokračuje Šuvada.
Ďalšie zvýhodnenia Rómov sú notoricky známe. Nízke vzdelanie a chýbajúca prax. Aj keď pri samotnej praxi treba byť opatrný. „Hlavnou nevýhodou nemusí byť chýbajúca kvalifikácia, keďže často sú úspešní na sivom trhu práce, ale skôr jej dokazovanie,“ pokračuje materiál Trh práce a Rómovia.
Štát, podniky, samosprávy
Akokoľvek sa na problematiku zamestnanosti Rómov pozeráme, vidíme útvar podozrivo podobný bludnému kruhu. Prebehlo síce kvantum celoštátnych projektov, neraz financovaných z eurofondov, no výsledky často možno zdržanlivo hodnotiť ako sporné. „Len veľmi málo konečných prijímateľov projektov si napokon našlo zamestnanie na oficiálnom trhu práce. Zo vzdelávania profitovali tí, ktorí ho poskytli, a nie koneční prijímatelia,“ netají skepticizmus analýza projektov z rámca Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia 2007 – 2013. Dokument pripravilo UNDP a súčasťou materiálu bol terénny výskum v prešovskom regióne. Ten mal preveriť reálne výsledky financovaných vzdelávacích projektov. K optimizmu nevedie ani nedávny zámer vlády oprášiť myšlienku sociálnych podnikov. Teda subjektov, ktoré budú rok, dva roky zamestnávať znevýhodnených. A tým im pomôcť nájsť si uplatnenie. No i táto, na papieri pekná myšlienka v nedávnej minulosti končila fiaskom.
V každom prípade, zaoberať sa problematikou bude zrejme nevyhnutné. „Je potrebné výrazne zvýšiť zamestnanosť Rómov. Jednak kvôli udržaniu pracovných miest a rozvoju hospodárstva. A jednak kvôli znižovaniu napätia v spoločnosti,“ podotýkajú vo svojej analýze Anton a Ľubica Marcinčinovci.
Pozitívnych skúseností síce nie je veľa, ale majú spoločný rys, zapojenie samospráv. S tým ráta aj pripravovaný nový zákon o sociálnych podnikoch. No nie len ich. „Je nutná spolupráca samosprávy, podnikov, škôl a zodpovedajúca úprava zákonov na to, aby niečo na Slovensku mohlo fungovať celoplošne a udržateľne,“ pridáva sa Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice. Zhŕňa skúsenosti z firemného pohľadu. Práve východoslovenská fabrika totiž od roku 2002 prevádzkuje projekt na zníženie nezamestnanosti Rómov v miestnych komunitách.
S učňovkou dokáže zarobiť toľko ako pedagóg s praxou
Za tie roky sa ani nedajú zrátať všetky tie odmietnutia, ktoré zažil na vlastnej koži pri hľadaní práce. V telefónnom slúchadle síce zaznievala odpoveď na jeho záujem áno, no keď sa objavil vo dverách nádejného zamestnávateľa, zmenila sa na kategorické nie. „To nič, ide sa ďalej,“ mávol rukou a nevzdával sa.
Mário Herák totiž v sebe neodškriepi pravého Róma, aj keby svoj pôvod chcel zaraz utajiť. S výnimkou zopár kratších období však nikdy nemal núdzu o prácu. „Kto si ju chce nájsť, nájde si,“ tvrdí s istotou. Učiteľky s dlhoročnou praxou, ktorá sa v tom okamihu náhodne pridruží k nášmu rozhovoru, sa spýta na jej zárobok. Bez kúska falše sa zasmeje, keď sa dozvie jeho výšku. „Veď ja si zarobím toľko ako vy. Ja takmer bez vzdelania a vy s vysokou školou. Nie je to smiešne?“
Od roboty k robote
Herák navštevoval stredné odborné učilište. Odišiel z neho s výučným listom v odbore murár vo vrecku, no v stavebníctve nezakotvil. Jeho prvou zastávkou sa v roku 1999 stala drevárska firma v Pezinku, ktorú si vyhliadol kvôli ponuke ubytovania. Nemal na výber. Vyrastal v detských domovoch, v útlom veku sa na neho vykašľali obaja rodičia, príbuzných nepozná, a tak víziu nejakej strechy nad hlavou si mohol rovno odpustiť. Podobne ako nasporenia si takej sumy peňazí, aby si mohol dovoliť kúpiť čo i ten najmenší byt.
Za ubytovňu platil 1 500 korún mesačne. Drevárska firma najskôr prestala vyplácať mzdy a skrachovala. Herák sa ocitol na ulici, našiel si ďalší podnájom i ďalšiu robotu. Pracoval na nakládke a vykládke kamiónov, ako skladník v Senci, aby získal papiere na obsluhu vysokozdvižného vozíka, pretĺkal sa ako pomocná sila v kuchyni aj ako robotník v tehelni...
Dnes je zamestnancom modranskej firmy Wertheim zaoberajúcej sa výrobou bezpečnostných zariadení. Čistí trezory, oškrabuje ich od hrdze či betónu. Nadriadení sú s ním spokojní, prízvukujú, že je šikovný a snaží sa. On je zase vďačný firme za prácu.
Snívanie o domove
Nezdieľa rozšírený názor, že Rómovia sú societou, ktorá dáva ruky preč od práce. Ľuďom s podobným zmýšľaním odkazuje: „Nech si položia otázku, koľko nepracuje bielych.“ Kedysi chcel voliť šéfa nacionalistov Jána Slotu, lebo „nemá rád Cigáňov“, ale z toho už vyrástol. Keď sa ho pýtame na jeho osobný vzťah k Rómom, odpovedá: „Všetci sme ľudia a ja nemienim robiť nejaké rozdiely.“
Chápe, že so vzrastajúcou vzdialenosťou na východ od Bratislavy majú Rómovia sťaženejšie možnosti uplatnenia sa. „Je to bieda v utrpení,“ lakonicky konštatuje. Na riešenie ich problematiky má svojské argumenty: „Peniaze z eurofondov idú do stratena. Dal by som za ne postaviť centrály a prísne zrušil rodinné prídavky. Veď v tých osadách deti majú deti a ako deti môžu niečo naučiť deti? V centrálach by si mohli robiť domáce úlohy, mohli by sa v nich zaoberať nejakou vhodnou činnosťou.“ Herák už osem rokov žije v časti unimobunky vo veľmi skromných podmienkach. Budúci rok má v pláne zobrať si hypotekárny úver, otázkou zostáva, či mu ho dajú. „Aj keď som si vedomý, že je to peklo. Čo ak znovu prídem o prácu?“ zdôverí sa nám s obavami a zároveň s jedným snom. „Otvoriť si malú kaviarničku.“ A vzápätí so smiechom dodá: „Ale ako sa hovorí, snívajte ďalej.“ Tento Róm sa nevzdáva napriek tomu, že život sa s ním nemaznal.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
