Menšia spotreba energií, menej emisií a naopak, viac elektriny zo „zelených“ zdrojov. To je iba zopár cieľov z „megabalíčka“ opatrení v energetike do roku 2030, ktoré včera odobrili eurokomisári. Návrh podpredsedu komisie Maroša Šefčoviča je jednou z najhlbších reforiem energetiky za posledné roky: „Vytvárame skutočne novú modernú nízkouhlíkovú energetickú bázu pre európsku ekonomiku, ktorá dnes prechádza štvrtou priemyselnou revolúciou.“ Brusel si sľubuje, že „nakopnutie“ ekonomiky bude zrejmé už počas najbližšej dekády. Predbežné čísla hovoria o vyvolaných investíciách vo výške 177 miliárd eur a približne 900-tisíc „zelených“ pracovných miestach. Na európskom HDP sa to môže prejaviť jedným percentom. Návrh komisie však musia ešte schváliť tak europoslanci, ako aj členské štáty. HN prinášajú prehľad najdôležitejších opatrení.
1. Zvýšenie energetickej efektívnosti
Brusel po novom chce, aby členské štáty dosiahli 30-percentné úspory. Ambiciózne ciele energetickej efektívnosti môžu pomôcť členským štátom znížiť ich závislosť od importu energií, podporiť rast ekonomiky, zvýšiť ich konkurencieschopnosť či vytvoriť ďalšie pracovné miesta,“ vymenúva pozitívny dosah opatrenia komisia. Napriek tomu firmy už dnes vidia aj možné hrozby. „Dosiahnutie navrhovanej miery energetickej efektívnosti nie je možné bez investícií do energetických zariadení,“ odkázala hovorkyňa Západoslovenskej energetiky Michaela Dobošová, pričom návratnosť má dlhodobejší charakter. „Jednoznačne podporujeme úsporné opatrenia, zvýšenie tohto cieľa by však prinieslo neúmerné náklady na jeho zavedenie,“ zdôraznila pre HN aj hovorkyňa skupiny ČEZ Barbora Pulpánová. Šéf ČEZ-u Daniel Beneš nedávno v rozhovore pre MF Dnes upozorňoval, že sprísnenie cieľa o tri percentá môže iba Čechov vyjsť na 500 miliárd českých korún navyše. „Zjednodušene by sa dalo povedať, že suma by mala byť približne polovičná než v susednom Česku, no ide o veľmi hrubý odhad, úroveň energetickej efektívnosti oboch krajín nie je rovnaká,“ myslí si energetický audítor spoločnosti Magna Energia Vladimír Balaj o dosahoch na Slovensko.
2. Viac „zelenej“ energie
Brusel si tiež predsavzal dosiahnuť do roku 2030 minimálne 27-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe zelenej energie. Dnes pritom členské štáty stále dobiehajú 20-percentný cieľ do roku 2020. Má to však háčik: každý členský štát si pred pár rokmi určil svoj vlastný cieľ, aby ho presedlanie na zelenú energiu zaťažilo primerane. Slovensko má 14-percentný cieľ do roku 2020, no dnes je cieľ splnený na vyše jedenásť percent, čo môže vyzerať optimisticky. „Problém je však v praxi. Časy veľkých projektov sa už dávnejšie skončili, zvlášť v prípade fotovoltiky. Dnešný trend udávajú skôr zeleno zmýšľajúci občania, ktorí majú záujem o svoj vlastný malý zdroj energie na dome,“ povedala nedávno pre HN riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Veronika Galeková.
Ciele do roku 2030:
– zmena na energetických štítkoch
– zníženie emisií CO2 o 40 percent
– zníženie energetickej náročnosti budov
– reforma dotácií na zelenú energiu
– investovať dve miliardy eur do výskumu v energetike
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
