Oravskí starostovia už dlho tlačia na čo najrýchlejšie dobudovanie rýchlostnej cesty v regióne. Odborníci nespochybňujú potrebu riešiť preplnené cesty a nebezpečné úseky, pýtajú sa však, či by nepostačila kvalitná cesta nižšej kategórie, najmä ak hrozí, že autostráda by za hranicami náhle skončila.
Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík súhlasí, že dopravná situácia na severe regiónu je mimoriadne zlá. „Neznamená to však, že je tam nutné stavať rýchlocestu. Predpokladám, že by stačila nová cesta prvej triedy vedúca mimo obcí, ktorá môže byť podstatne lacnejšia ako polovičný profil rýchlostnej cesty,“ povedal. Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo navyše tvrdí, že Poliaci z druhej strany R3 nerobia nič. „R3 by sa stavala do poľa,“ myslí si. Poľsko totiž plánuje rýchlocestu do Krakova až od mestečka Rabka, ktoré je vzdialené od našej hranice ešte 40 kilometrov. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že Poľsko svoj zámer ešte možno prehodnotí a potiahne rýchlostnú cestu až na hranice.
Veľké plány diaľničiarov
Pri plánovaní ciest majú diaľničiari s niektorými hraničnými priechodmi veľké plány. Ideálnym stavom pre vodičov by bolo prefrčať po diaľnici zo Slovenska do Česka, Poľska či inej susednej krajiny bez toho, aby si to všimli. K mnohým priechodom preto kreslí NDS autostrády. Ak by ich však diaľničiari aj naozaj postavili, ako by však tieto cesty pokračovali na druhej strane u našich susedov?
„Diaľnice alebo rýchlostné cesty v Slovenskej republike pokračujú po prekročení štátnej hranice cestou podobnej kategórie aj v susedných krajinách,“ povedala hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká. „Podobnej kategórie“ je pritom dôležité slovné spojenie, pretože nie všade, kde my staviame rýchlostnú cestu, ju plánuje postaviť aj náš sused.
Podľa odborníkov sú najproblematickejšie naše napojenia s Maďarskom a Poľskom. Zabezpečovať od juhu až na sever by ich u nás mali rýchlostné cesty R3 na strednom Slovensku a R4 na východe.
Maďarské poučenie
Raz už sme sa pritom pri stavaní rýchlostnej cesty popálili. R4 potiahli diaľničiari od Košíc až po maďarské hranice, no naši južní susedia sľubovanú rýchlocestu nedodali. „Maďari chcú teraz stavať rýchlejšie spojenie Budapešť – Lučenec cez Šahy. Z našej strany je to pritom najmenší problém, lebo by sme stavali len malý úsek. Najväčší problém majú Maďari, lebo musia postaviť most cez Dunaj a nemajú na úsek urobenú ani štúdiu,“ vymenúva Matej. Ide o južnú časť cesty R3. Namieste je však podľa odborníka otázka, prečo by sme mali napredovať s týmto úsekom na slovenskej strane, keď v prípade južnej R4 máme rýchlostnú cestu, ktorá končí 40-kilometrovou rýchlosťou na starom hraničnom priechode.
Kedy bude diaľnica do Košíc? Pozrite si rozhovor s dopravným expertom Ondrejom Matejom:
D1 na Ukrajinu
Bez väčšieho šoku zatiaľ Slováci prechádzajú len po diaľnici D2. A to do Česka, kde pokračuje ako rovnomenná komunikácia do Brna alebo na druhom konci do Maďarska, kde sa tiež napája na diaľnicu. Najodvážnejším plánom stále ostáva napojiť D1 na ukrajinské cesty. Keďže u nás sa stále skloňuje len jej dokončenie po Košice, ktoré by mohlo byť v prípade optimistického odhadu v roku 2025, na hlavnú ukrajinskú tepnu sa pripojí v ďalekej budúcnosti.
Premiéri o spojení ciest
Na septembrovom spoločnom zasadnutí vlád Slovenska a Česka premiéri otvorili tému ciest medzi Trenčianskym a Zlínskym krajom. U nás to znamená zatiaľ nepostavené úseky rýchlostnej cesty R6 od Púchova po štátnu hranicu, ktoré majú v Česku pokračovať 60-kilometrovou diaľnicou. Česi sú v tomto trocha pred nami, stavať už začali, no narazili na problémy so štúdiou životného prostredia.
„Predpokladáme, že stavba sa znovu plne začne v novom roku po získaní potrebných stavebných povolení. Stavba už má vybraného zhotoviteľa,“ povedal hovorca českého rezortu dopravy Tomáš Neřold. Úsek, v ktorom sa bude diaľnica napájať na Slovensko, je na programe ako posledný. Fico a Sobotka však hovorili aj o ceste medzi Ostravou a Žilinou. Tu ide z našej strany o miniatúrny úsek R5, ktorý sa hneď napája na kysuckú diaľnicu. Kým my máme v pláne stavať autostrádu, česká strana ponechá k hranici cestu prvej triedy, ktorou sa jazdí teraz.
