Stereotypy sa rúcajú. Mladí Slováci vedia šetriť, starší neskrývajú tisíce v ponožke

O bankových klientoch na Slovensku už roky kolujú mýty. Vraj sú konzervatívni, nechcú investovať, neradi menia banku. Stereotypy sa týkajú aj vekových kategórií ľudí. Mladí ľudia vraj vôbec nechodia do pobočiek a na posielanie peňazí využívajú len smartfóny. Nevedia sporiť a peniaze si bezhlavo požičiavajú, kde môžu. O starších zákazníkoch sa zase hovorí, že nedôverujú online bankingu a namiesto v banke držia hotovosť pod vankúšom. Najnovší prieskum finančného správania slovenskej online populácie od UniCredit Bank však ukazuje, že tieto predsudky neplatia. Aj iné finančné domy potvrdzujú, že časy aj správanie ich klientov sa menia a rozdiely medzi generáciami sa stierajú.

Bezhlavé zadlžovanie
Prieskum vyvracia častý predsudok o nezodpovednom správaní mladých ľudí k peniazom. „Len každý desiaty z našich klientov do 25 rokov má spotrebiteľský úver a len 15 percent aktívne využíva kontokorent,“ informuje Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Viac ako 80 percent respondentov tvrdí, že si sporí pre prípad nečakaných udalostí, a skoro 60 percent mladých Slovákov sa chce zabezpečiť aj na starobu.

V ČSOB si sporia viac ľudia nad 35 rokov. „Môže to súvisieť s tým, že mladí riešia často otázku prvého bývania, výdavkov na zariadenie a majú nižší príjem,“ vysvetľuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB.

Názor, že starší ľudia majú doma nasporené v ponožke tisíce eur, je tiež podľa prieskumov mýtus. V UniCredit Bank len štvrtina starších Slovákov nad 55 rokov má doma v hotovosti viac ako 400 eur.

Mladí nechodia do pobočky
To, že mobil banking a návšteva pobočky sa nevylučujú, potvrdzujú ďalšie čísla. Hoci až 95 percent mladých klientov UniCredit Bank do 26 rokov pravidelne používa online a mobil banking, takmer polovica potvrdila, že chodí aj do pobočky. „To je dokonca viac než u ich rodičov,“ dodáva Ďuďáková. Ostatné oslovené finančné domy dáta neposkytli. Kamenné pobočky zákazníci navštevujú najmä kvôli poradenstvu o zložitejších produktoch, akými sú hypotéka či investovanie.

Starší sa boja internetu
Banky vyvrátili aj mýtus, že starší ľudia sa boja spravovať peniaze cez internet či cez kartu. V UniCredit Bank takmer polovica ľudí nad 55 rokov s prístupom na internet spravuje svoje peniaze online.

V Slovenskej sporiteľni zákazníci nad 50 rokov využívajú online štandardným spôsobom. „Máme aj klientov starších ako 60 rokov, ktorí si berú úvery online,“ dodáva Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Vo VÚB banke je najsilnejšia skupina používateľov internet bankingu vo veku 35 až 45 rokov, takže nie najmladší ľudia. „Starší klienti tvoria síce menšiu skupinu používateľov elektronického bankovníctva, ale nie zanedbateľnú,“ informuje Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky, a dodáva, že najstarší používateľ má 95 rokov. Mobilnú aplikáciu ČSOB využívajú najčastejšie ľudia vo veku od 22 do 46 rokov, avšak výnimkou nie sú ani klienti nad 80 rokov.


Investovanie a sťahovanie
Neplatí ani to, že Slováci neradi menia banku, ak nie sú spokojní s jej službami. Až tretina klientov UniCredit Bank za posledných päť rokov vyskúšala novú banku. „A takmer polovica z nich má viac ako jeden účet a skúša, čo im ďalšie finančné inštitúcie môžu ponúknuť,“ dodáva Ďuďáková. Vymeniť banku sa neboja ani mladí, ani ich rodičia.

Hoci zväčša ide pri rozdeľovaní klientov o mýty, pravdou je, že starší ľudia viac investujú. „Na základe interných údajov môžeme potvrdiť, že viac investujú starší klienti, nad 40 rokov,“ informuje Jamborová z ČSOB. S vekom sa človek častejšie začína zaujímať o možnosti zhodnocovať ušetrené peniaze a sporiť si na dôchodok.