StoryEditor

Exportovali sme aj do Severnej Kórey. Dodnes nevieme čo

16.09.2021, 00:00
Ak by ste sa pýtali, koľko čoho vyvážame na daný trh a ktoré firmy tam obchodujú, tak vám to nikto nepovie. Pritom ide o informáciu, ktorú by mali kompetentní v exekutíve získať lusknutím prsta, tvrdí v rozhovore pre HN šéf Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek.

Len nedávno ste predstavili analýzu vývoja slovenského vývozu. O našej krajine sa dlhodobo hovorí ako o proexportnom hráčovi. Ako teda na tom naozaj sme?
Situácia v tejto oblasti síce vyzerá na prvý pohľad dobre, ale keď sa pozrieme pod povrch, tak skutočnosť je nelichotivá. V analýze Krehká realita slovenského exportu sme sa aj s kolegami z Ekonomickej univerzity v Bratislave pozreli na viaceré ukazovatele v tejto oblasti, ako sú výkonnosť, výška aktívneho salda, výdavky na vedu a výskum či komoditná alebo teritoriálna štruktúra nášho vývozu. Vo všetkých týchto oblastiach neplníme ciele a vývoj je skôr negatívny ako pozitívny.

Skresľuje celkovú situáciu silné zastúpenie automotive?
Určite áno, ale nielen to. Máme tu aj iné významné zahraničné investície. Ich prínos pre ekonomiku je určite dôležitý, problém však vidím v tom, že malý a stredný biznis je v ich tieni a nedostáva sa mu dostatočnej pozornosti a podpory. Aj preto je tu Rada slovenských exportérov. Treba brať do úvahy aj fakt, že pri zahraničných investíciách je nielen vlastnícka, ale aj manažérska kontrola zväčša v cudzích rukách, čiže máme na tieto podniky takmer nulový vplyv. Preto tomu nehovorím slovenský, ale skôr vývoz realizovaný zo Slovenska.

Je inými slovami skutočný export slovenských firiem na nízkej úrovni?
Rozhodne môže byť vyšší. Na mimoriadne nízkej úrovni je medzinárodná vizibilita slovenskej produkcie. Už je vôbec ťažké Slovensko s čímkoľvek stotožniť. Každý sa odvoláva len na automobilový priemysel. To, že je ESET slovenská firma, nevedia poriadne ani v Rakúsku.

V tejto oblasti je mimoriadne dôležitá komoditná štruktúra a pridaná hodnota. Ako na tom sme?
V oboch oblastiach máme čo robiť. Čo sa pridanej hodnoty týka, dovážame technológie a obrovský podiel importu je určený na reexport, preto je aj dovoz taký vysoký a aktívne saldo za posledné roky pred krízou postupne kleslo takmer o 70 percent. V rámci komoditnej štruktúry sú hlavné tovarové skupiny vozidlá a elektrické stroje a zariadenia. Dominujú nášmu vývozu viac ako 60 percentami. To v praxi znamená, že každá kríza v danom odvetví zatrasie aj slovenskou ekonomikou. Preto je potrebné diverzifikovať a znižovať toto riziko.

Výkonnosť nášho vývozu od roku 2018 klesá. Aký je dôvod?
Dôvody môžu byť rôzne. Aj také, ktoré objektívne neovplyvníme, napríklad súčasná pandemická kríza. Otázka spočív...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-12-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Dokumentaristka: To, ako pristupujeme k deťom so znevýhodnením, je dedičstvo komunizmu 02 - Modified: 2024-12-21 04:51:32 - Feat.: - Title: Klimatický expert pre HN: Najdôležitejšie projekty Green Dealu zlyhali, dohoda EÚ potrebuje obrovský reštart 03 - Modified: 2024-12-18 17:30:00 - Feat.: - Title: Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom je príležitosťou pre slovenských exportérov 04 - Modified: 2024-12-17 13:00:00 - Feat.: - Title: ROZHOVOR Jaro Slávik: „Verím v absolútnu náhodu.“ 05 - Modified: 2024-12-16 06:00:00 - Feat.: - Title: Miriam Latečková: Príroda má liek na všetko, tak prečo to nevyužiť
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. december 2024 18:14