Obyvatelia Abú Dabí, Zürichu a Osaky si zarobia na raňajky za menej ako päť minút. Naproti tomu Ghančan v hlavnom meste Accre k tomu potrebujú takmer hodinu a Venezuelčania v Caracase skoro deväť hodín.
Vyplýva to z indexu Global City Breakfast, ktorý zostavila agentúra Bloomberg.
Kým obyvatelia bohatších krajín sa spravidla stretávajú skôr s nadbytkom potravín a nadváhou, v chudobnejších častiach sveta viedli neúnosne vysoké ceny za jedlo k podvýžive a rade nepokojov, ktoré zachvátili viac ako tucet blízkovýchodných a severoafrických krajín v rokoch 2010 a 2011, pripomína agentúra.
Mlieko, vajce, toasty
Do výpočtu priemerných nákladov na raňajky započítala ceny za šálku plnotučného mlieka, jedno vajce, dva plátky toastu a kus ovocia. Ceny porovnávala medzi 129 globálnymi a finančnými centrami a pri výbere položiek vychádzala z ich dostupnosti, ktorá umožňuje porovnanie medzi jednotlivými mestami.
Rebríček je založený na trhových cenách za posledných 12 až 18 mesiacov uverejnených na serveri Numbeo.com, kde sú k nájdeniu štatistiky za jednotlivé krajiny a štáty.
Inflácia vo Venezuele
Z indexu vyplýva, že zatiaľ čo pre obyvateľov švajčiarskeho Zürichu a Ženevy predstavujú raňajky len niečo cez jedno percento celkových denných nákladov, v Kyjeve na Ukrajine už je to okolo šiestich percent. V Ázii sú náklady pod jedno percento v Osake, v porovnaní s 12 percentami v Hanoji vo Vietname.
Najväčšie rozdiely panujú v Latinskej Amerike: 2,4 percenta v Monterrey v Mexiku, proti 111 percentám v Caracase, hlavnom meste Venezuely, ktorá sa potýka s obriou infláciou. Veľké rozdiely v nákladoch odráža tiež niekoľko trhových a regulačných síl, ako sú napríklad dotácie na potraviny v miestach ako Káhira, kde vďaka tomu vychádzajú raňajky najlacnejšie - na 35 centov.