Snahu predstaviteľov krajín strednej východnej Európy o to, aby ich občania našli na pultoch supermarketov tovary rovnakej kvality si všimol aj popredný americký denník The New York Times (NYT). V článku Menej paradajok v kečupe? Východoeurópania sa naháňajú za rovnosťou v obchode opisuje problematiku, o ktorej sa už roky hovorí: že na východoeurópske trhy smerujú tovary nižšej kvality.
Opisuje príbeh 31-ročnej Slovenky Simony. Tá mala problém nájsť na slovenských pultoch bezlaktózové mlieko, tak sa vybrala hľadať ho do Rakúska. Prišla však na to, že prací prach je ďaleko účinnejší a kečup obsahuje viac rajčín.
Krajiny na východe Európy majú dlhodobo pocit, že je k nim pristupované ako k chudobným príbuzným. Aj po rokoch členstva majú ľudia žijúci na východe Európy, v porovnaní so západnými susedmi, nižšie platy, k dispozícii horšie nemocnice a školy. Nehovoriac o vyššej miere korupcie.
Druhotriedni Slováci
Predstavitelia krajín V4 zašli minulý mesiac tak ďaleko, že požiadali Európsku komisiu o vyšetrenie celej veci, ktorú podporili viacerými výskumami. Výrobcovia jedla sa však bránia a používajú viacero argumentov: je bežné, že zloženie produktov sa naprieč krajinami líši, že uprednostňujú domácich a ich produkty a niekedy aj preto, že použijú lacnejšie suroviny, aby ušetrili.
"Politici potrebujú nepriateľov, aby mohli mobilizovať svojich podporovateľov," uviedol pre americký denník Daniel Prokop zo spoločnosti Median. "A pri kvalite jedla môžu viniť cudzincov," dodáva.
Situáciu riešila aj ministerka Matečná. "Nedovolíme, aby boli naši občania považovaní za druhotriednych," nechala sa počuť ministerka. Dodala, že Slováci majú právo na rovnakú kvalitu potravín jednej značky od istého producenta.
Rozdiely existujú
Problematiku využíval aj jej český kolega Marian Jurečka. Téme sa však venuje už od roku 2015, upozorňuje NYT. Spomína aj nášho premiéra Roberta Fica, ktorého označuje za populistu. Ten čelí rastúcej podpore extrémistických strán a korupčným škandálom, preto stavil na problematiku potravín.
"Žiadame Európsku Komisiu, aby prijala vhodnú legislatívnu úpravu čo možno najskôr, ktorá prestane degradovať občanov Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka," citujú americké noviny hlavu našej vlády.
Asociácia spotrebiteľov Slovenska v roku 2011 urobila porovnanie produktov kúpených v Rakúsku a na Slovensku. Dospela k záveru, že len v jedinom prípade neboli potraviny zo Slovenska horšej kvality. Podobné prípady hlásili aj Česi. Sladké nápoje boli v Česku osladené fruktózou, v Nemecku cukrom, margarín Rama mal menej tuku, či mäsové konzervy v Nemecku značky Tulip obsahovali výhradne bravčové mäso, tie české však obsahovali aj "strojne oddelené kuracie mäso."
Svetová Coca-Cola
Česi však našli aj viacero značkových produktov, ktoré boli identické bez toho, či boli kupované v Nemecku alebo Česku.
Výrobca konzerv značky Tulip sa bránil. "Ide o dva rozdielne produkty, predávané pod rôznymi menami a v rôznych krajinách," uviedol hovorca spoločnosti Danish Crown, ktorá vyrába produkty značky Tulip.
"Vzorec na výrobu Coca-Coly je rovnaký všade na svete," uviedol hovorca spoločnosti pre Česko a Slovensko. Coca-Cola v Česku obsahuje fruktózový sirup, ale to aj tá v USA a Španielsku, tvrdí. Nemecká a rakúska je sladená cukrom ako aj v ďalších iných krajinách.
Využili situáciu
Výrobcovia jedál tvrdia, že produkty majú odlišné zloženie pre iné lokálne chute obyvateľov, pre uprednostňovanie miestnych surovín a podobne. To však Európanov na východe starého kontinentu neupokojilo.
"Je jasné, že výrobky u nás sú horšie," tvrdí Helena z Bratislavy. "Nielen potraviny sú horšie, ale aj výrobky do domácností, ako pracie prachy a mydla," dodala.
Situácia sa však dá aj využiť, príkladom je samá pani Helena. Je spoluzakladeľkou webstránky Drogerka, ktorá umožňuje Slovákom objednávať si výrobky z Rakúska a nechať si ich doručovať. Darí sa im, spoločnosť plánuje expanziu do Česka.